Výsledky výskumu boli predstavené na medzinárodnej konferencii o mobilite, ktorá sa konala 6. až 8. novembra v Bratislave.

S predným brzdovým svetlom sa v premávke stretávali nielen vodiči, ale aj chodci či cyklisti.

"V rámci výskumu predného brzdového svetla sme tiež identifikovali názor 621 osôb, ktoré sa stretávali s predným brzdovým svetlom v reálnej premávke. Až 86 % chodcov súhlasí so všeobecným zavedením predného brzdového svetla do bežnej premávky," priblížil údaje z prieskumu dekan Fakulty prevádzky a ekonomiky dopravy a spojov na Žilinskej univerzite Miloš Poliak.

V ročnom testovaní predné brzdové svetlo obstálo aj čo sa nehodovosti týka. "Za minulý rok sme evidovali 12 062 dopravných nehôd, v tomto roku, do dnešného dňa je to 9802 dopravných nehôd a s hrdosťou môžem povedať, že ani jedna dopravná nehoda nebola zavinená vozidlom, ktoré malo predné brzdové svetlo," priblížil zástupca riaditeľa odboru dopravnej polície Prezídia Policajného zboru (PZ) Tomáš Vrábel.

Polícia, ktorá na výskume so Žilinskou univerzitou participovala, vidí v prednom brzdovom svetle prínos aj pre bezpečnosť chodcov a ďalších účastníkov cestnej premávky.

Predné brzdové svetlo je vynálezom slovenského inovátora Ľubomíra Marjaka a Slovensko bolo prvou krajinou, kde sa testovalo v ostrej prevádzke. Testovanie bolo podmienkou Európskej komisie (EK), po jej splnení sa čaká na ďalšie kroky zo strany EK.

"Teraz už len čakáme na rozhodnutie politikov, keďže dopravní experti a vedci potvrdili, že predné brzdové svetlo dokáže znížiť nehodovosť a zvýšiť bezpečnosť na cestách," uviedol Marjak.

Výskum vplyvu predného brzdového svetla na bezpečnosť cestnej premávky sa uskutočnil od 22. septembra 2022 do 31. októbra 2023. Svetlo bolo inštalované na 3072 vozidiel, ktoré jazdili v premávke najmä v Trenčianskom a Žilinskom kraji.

Ako priblížil Poliak, vodiči s predným brzdovým svetlom najazdili celkovo 38,24 milióna kilometrov a v priemere každý vodič najazdil približne 14 000 kilometrov.

Svoje skúsenosti s jazdou s predným brzdovým svetlom vodiči potom využili pri odpovedaní na takmer 60 otázok, ktoré pripravili odborníci zo Žilinskej univerzity a Bonnského inštitútu pre dopravnú psychológiu.