ŠOP SR na to poukázala na zasadnutí pracovnej skupiny na ministerstve pôdohospodárstva.

Vyplýva to z porovnania počtu ulovených vlkov počas obdobia určovania ročných kvót lovu v rokoch 2010 – 2021 a stratách na ovciach a kozách za toto obdobie.

„V rokoch 2010 – 2013 sa na Slovensku lovilo každoročne vyše 130 vlkov, ale škody na ovciach narastali. V ďalšom období, keď sa postupne lov vlka znižoval, škody od vlka boli vyrovnané, dokonca v rokoch 2018 a 2019 výrazne klesli. Ukázalo sa teda, že lov vlka za uvedené roky nepriniesol požadovaný efekt zníženia škôd na hospodárskych zvieratách. Tento poznatok je v súlade s publikovanými informáciami z Európy aj Severnej Ameriky,“ uvádza ŠOP SR na svojom Facebooku.

Percentuálny podiel strát spôsobených vlkom dravým z celkového počtu hospodárskych zvierat chovaných na Slovensku v danom roku sa dlhodobo pohybuje pod hranicou 1%. Vypovedá to o tom, že z celoštátneho hľadiska vlk určite neohrozuje chov oviec, kôz a hovädzieho dobytka.

„Pravdou však ostáva, že lokálne, u niektorých farmárov môže vlk narobiť vysoké škody a ohroziť chov hospodárskych zvierat. Z tohto dôvodu je v takýchto oblastiach potrebné zabezpečiť efektívnu ochranu stád správne inštalovanými elektrickými ohradníkmi alebo voľne pustenými pastierskymi strážnymi psami,“ uvádzajú ochranári.

Tí zároveň poukazujú na fakt, že v posledných troch rokoch výšku celoslovenských strát na ovciach navýšili až o 31% dve farmy na Slovensku, ktoré pasú ovce v jednej lokalite a odmietajú účinné preventívne opatrenia.

Zdroj: Facebook / Farma Vrátna

„K útokom na hospodárske zvieratá a k spôsobeným škodám môžeme uviesť, že v roku 2022 škody spôsobené vlkom dravým, ktoré boli zároveň vyplatené okresnými úradmi, predstavovali viac ako 446-tisíc eur.“

Pri určovaní ročnej kvóty lovu vlka a jej situovanie do oblastí, kde sa pred rokom vyskytli škody, ochranári predpokladali, že akýkoľvek lov pomôže znižovaniu strát na hospodárskych zvieratách, najmä na ovciach.

Skúsenosti zo Slovenska, ako aj z iných oblastí Európy alebo Severnej Ameriky, však poukazujú na to, že nemáme vedecky overené dôkazy o vplyve lovu vlka na znižovanie strát. Neexistuje preto jednoduchá závislosť povoleného odstrelu so znižovaním výšky škôd.

„Z tohto dôvodu považujme za dôležitejšie zabezpečiť podporu pre chovateľov hospodárskych zvierat zo zdrojov Európskej únie, ktoré pre tento účel využíva väčšina štátov Európy s výskytom vlka. ŠOP SR preto aktuálne hľadá možnosti zabezpečenia dotácií a získanie financií pre chovateľov s cieľom podporiť ochranu stád v lokalitách s výskytom veľkých šeliem prostredníctvom efektívnych preventívnych opatrení.“

Efektívne preventívne opatrenia sa týkajú najmä počtu pastierskych strážnych psov, ktoré musia byť prítomné pri stáde, ako aj parametrov oplotenia alebo elektrického ohradníka, za ktorým budú zvieratá umiestnené.

Európska únia, tak ako v prípade medveďa hnedého, trvá na identifikovateľnom systéme odstraňovania problémových jedincov aj v prípade vlka dravého. Celoplošné kvóty určené na základe okresov alebo iných oblastí ignorujú identifikáciu problémových jedincov a svoriek, a preto je riešením postupovať lokálne a adresne v oblastiach so zaznamenanými škodami.