Františkáni prišli do Kremnice v 17. storočí a postupne vybudovali rozsiahly kláštorný komplex. Od 80. rokov 20. storočia je kláštor nevyužívaný. Po vyhnaní posledných františkánov v roku 1951 slúžili rôznym inštitúciám a prevádzkam, no objekt postupne chátral. V začiatkoch 80. rokov sa plánovala prestavba na hotelové bývanie, avšak tento zámer nebol uskutočnený. V roku 1989 sa kláštor v reštitúciách vrátil do vlastníctva františkánskej rehole, no tá nedokázala nájsť finančné prostriedky na obnovu. Preto bola pamiatka odovzdaná do vlastníctva rímskokatolíckej cirkvi, konkrétne farnosti Kremnica, a neskôr Biskupstvu Banská Bystrica.

"Obnovu kláštora sme riešili na našej fakulte ešte v čase, keď bola pamiatka vo vlastníctve františkánov. Zvažovali sme viacero možností jej záchrany. Akonáhle to však nabehlo na finančné prepočty, bolo jasné, že františkáni nemajú šancu zohnať peniaze na taký veľký projekt," komentuje docentka Nadežda Hrašková, ktorá projekt odborne zastrešuje.

Pod kláštorom sa nachádzajú aj podzemné pivničné priestory pôvodných domov, čo je tiež zaujímavé z hľadiska zachovania pôvodnej historickej zástavby. "Niekedy sa nesprávne interpretuje, že pod kláštorom sa nachádzajú aj krypty. Tie sú v skutočnosti pod kostolom sv. Františka, keďže pôda pod kostolom sa považovala za posvätnú," poznamenáva Nadežda Hrašková.

*Bývalá divadelná sála. Hrávali sa tu divadlá, organizovali rôzne kultúrne a spoločenské podujatia. Zdroj: kremnica.sk

Súčasný stav kláštora je miestami katastrofálny

"Treba povedať, že niektoré časti kláštora sú dnes v katastrofálnom stave. Zároveň je to ale veľká výzva toto chátranie zastaviť a zvrátiť. Pri obnove historických objektov za socializmu bolo veľkou módou spevňovať objekty cementovými omietkami a špárovaním," komentuje Nadežda Hrašková.

Pôvodné omietky boli odstránené, takže dnes nie je možné určiť ich pôvodný vzhľad. Medzery medzi kameňmi boli vyplnené cementom, čo malo negatívny vplyv na stavbu. Cement neabsorbuje vodu, na rozdiel od kameňa alebo tehly, čo spôsobilo postupnú degradáciu konštrukcie.

Katastrofálny vzhľad konštrukcií. Zdroj: kremnica.sk

Prvá etapa prác sa zameria na čistenie suterénu a ochranu pred vlhkosťou, pretože práve tu sa nachádza jeden z hlavných problémov. "V minulosti sa totiž porušili jarčeky a potôčiky v podloží, prostredníctvom ktorých sa objekt v minulosti odvodňoval. Netýkalo sa to iba kláštora, takéto odvodňovacie kanáliky máme aj v iných meštianskych domoch na námestí. Ak sa nepoškodili, voda tadiaľ prirodzene odteká," popisuje Hrašková.

Projekt na sanáciu vlhkosti je už vypracovaný. Odborníci vyskúšali odstránenie cementových nánosov, no pri tomto procese došlo k poškodeniu pôvodného kamenného materiálu. Obávajú sa, že pri odstraňovaní cementu môže byť poškodený aj kameň, hoci statička odporučila tento postup. Až ďalší vývoj prác ukáže, aké budú výsledky.

Po ukončení prác v prvej fáze obnovy by mal byť kláštor čiastočne sprístupnený

V prvej etape obnovy sa plánujú riešiť dva priestory prístupné z námestia a samotný vstup. Autori projektu chcú do kláštora postupne vnášať život a sprístupňovať ho pre Kremničanov aj pre turistov. Na prízemí, ktoré je prístupné z námestia, by mali vzniknúť priestory, upravené pre návštevnícke centrum a zároveň by tu bol vstup do štvorcového nádvoria, kde sa nachádzajú arkádové chodby. "Ak v tejto fáze vyjdú finančné zdroje, upraví sa chodba, omietky a fasády kvadrumu (nádvoria, pozn. red,), prípadne sa osadia okná," dodáva Nadežda Hrašková.

Aj takto by mohlo nádvorie kláštora vyzerať. Zdroj: kremnica.sk

Autori vizualizácií: Nadežda Hrašková, Karol Volf, Lukáš Rypák. Zdroj: kremnica.sk