S nápadom zorganizovať túto benefičnú akciu prišla Michaela Rigó. „Festival organizujem ako rodinná známa Ziona, chlapčeka, trpiaceho najťažšou formou svalovej atrofie, ktorý je synom Špaka, zakladateľa slovenskej punkovej legendy Punkreas. Keď sa Zion narodil, dávali mu dva roky života. Vďaka obrovskej starostlivosti rodičov, ktorú dostáva, vďaka všetkým cvičeniam, ktoré absolvuje a tomu všetkému sa chvalabohu dožil už 14 rokov,“ vysvetľuje Michaela.

Keďže je to absolútny atrofik, potrebuje 24 hodinovú starostlivosť denne. Tento koncert je venovaný nielen Zionovi, ale aj ostatným deťom, ktoré majú iné formy svalovej distrofie, ako napríklad Tobiasko.

„Je to nevidiaci, imobilný chlapček, ktorý chodí na rôzne cvičenia, pohybové kurzy, Vojtovu metódu... Jeho rodičia tiež robia čo sa dá. Ja som tento festival spravila práve preto, lebo týmto rodinám treba pomôcť. Vždy potrebujú niečo dokúpiť. V Zionovom prípade je výživa tekutá a kŕmený je cez hadičky, čiže nemôže sa stravovať normálne. Strava pre neho stojí veľké peniaze.“ Toto nie je prvý prípad, keď Michaela tejto rodine pomohla.

„V Modrom z neba sa mi raz pre neho podarilo vysnívať vozík a polohovateľnú posteľ, na čo nemal z poisťovne nárok a pritom on bez vozíka a tejto postele existovať nemôže,“ hovorí.

V undergrounde sú skvelí ľudia, obetujú svoj čas i peniaze

Zámerom Michaely Rigó je aj ukázať, že v undergrounde, alternatíve sú dobrí ľudia. „Je v nich viac dobra, ako v kostoloch. K ľuďom hrajúcim metal, punk, či inú alternatívu mnohí pristupujú s predsudkami, nielen kvôli hudbe, ale aj výzoru. Povedala som si, že im ukážeme, že to tak vôbec nie je. Tí ľudia majú obrovské srdce, čo sa mi potvrdilo pri organizovaní prvého Zion Festu, ktorý bol v Rači v júli.“

Spomína, ako muzikanti, zvukári, či moderátor Laco Ďurkovič venovali svoje honoráre rodinám s týmito deťmi.

„Tieto kapely nám prídu zahrať často na úkor vlastného pohodlia, vlastných financií, ale sú vždy ochotní prísť odohrať koncert. Vzdajú sa svojho honoráru, vydražia obraz, alebo iné veci len preto, aby sa týmto rodinám pomohlo. Je to posolstvo, ktoré ukazuje na veľkosť ľudského srdca tam, kde by ste ho nikdy nehľadali.“

Vajgel - dobrá duša z Collossea

„Veľmi by som sa chcela poďakovať Vajglovi z košického klubu Collosseum za jeho veľké gesto, ktoré pre tento festival spravil. Bez mihnutia oka poskytol svoj klub, apartmány pre kapely, v podstate na svoje vlastné náklady. Som mu za to veľmi vďačná a je to presne pre to tieto koncerty robím,. Lebo stretávam takýchto úžasných ľudí ako je on“, dodáva Michaela na záver.