Jaroslav Vrábeľ sa narodil v roku 1979 v Košiciach, kde na Univerzite Pavla Jozefa Šafárika vyštudoval verejnú správu. Celý svoj profesionálny život zasvätil novinárskej práci. S novinárčinou začínal ešte v roku 1997 v študentskej prílohe denníka Korzo, ktoré bolo predchodcom Korzára.

Po vzniku Korzára v roku 1998 v ňom pôsobil najprv ako športový redaktor a neskôr ako redaktor spravodajstva. Za svoje investigatívne články získal viaceré celoslovenské novinárske ocenenia. V apríli 2016 sa stal šéfredaktorom denníka Korzár. Len s dvomi krátkymi prestávkami, keď pracoval aj na komunikačnom referáte Magistrátu mesta Košice bol v redakcii Korzára takmer 25 rokov.

Jaro Vrábel bol aj aktívnym športovcom. Jeho vášňou bol beh. Zabehol niekoľko maratónov a polmaratónov. Tento šport sa mu stal osudným. Ako sa uvádza vo FB skupine Beháme, Jaro odišiel pri tom, čo tak miloval, pri behu...

Opustil nás skvelý, slušný a čestný človek, talentovaný novinár, ktorý vždy chcel, aby Korzár písal odvážne a kriticky, stál na strane spravodlivosti, práva a dobra. Chcel, aby boli jeho redaktori féroví a korektní, kontrolovali tých pri moci a zastávali sa bežných ľudí.

Ako si na Jara Vrábeľa na sociálnej sieti spomínajú bývalí kolegovia?

Zuzana Bérešová

• Nemôžem tomu uveriť. Jaro, bol si skvelý kolega. Sedeli sme vedľa seba v redakcii Korzára šesť rokov. Nikdy nezabudnem na tvoj úsmev, povzbudenie, na tvoje telefonáty s predstaviteľmi mesta, ktorým si vždy vedel opatrne a zároveň veľmi exaktne vysvetliť, kde urobili chybu. Nikto nikdy nepochyboval, že vieš, čo robíš, tvoja rozhľadenosť, pedantnosť a briskný humor boli pre mňa hnacím motorom. Správa o tvojom odchode sa ma veľmi dotkla. Ďakujem za všetky rady a za skvelý novinársky vzor. Nikdy nezabudnem. Rodine vyjadrujem úprimnú sústrasť.

Konštantín Čikovský

• Ak ste Jara Vrábeľa nepoznali, tak si ho zapamätajte ako človeka, ktorého talent a oddanosť výrazne prispeli k tomu, že Košice (a celý východ) ešte stále majú Korzár - najlepšie regionálne noviny na Slovensku.

Beáta Balogová

• Jaroslav Vrábeľ všetkých obdarovával: priateľov, kolegov a aj svojich čitateľov. Jeho autentický humor pomáhal lepšie chápať komplikované situácie, oslobodzoval ľudí od napätia a hnevu. Dokázal viesť regionálne noviny v najkomplikovanejších časoch, na úrovni s vášňou pre novinárstvo. Umocňoval vo svojom tíme presvedčenie, že na ich práci záleží a viedol ho tak, že sa naplno zúčastňoval života redakcie. Písal, editoval, robil psychológa a bol dušou redakcie. Jeho odchod ma udrel do hrude.

Ján Krempaský

• Vždy je veľmi smutné a bolestivé, keď odchádzajú dobrí ľudia. Jara som poznal nielen ako šikovného novinára, ale aj veľmi priateľského človeka plného elánu. Jaro budeš mi chýbať. Dovidenia tam hore.

*Michal Frank

• Jaro zomrel. Na túto správu som nebol pripravený ani náhodou, zastihla ma na v podstate dovolenke v Sarajeve. Kolegom som napísal: „Nie, nemôžem tomu uveriť. Nemám slov, fakt.“ Ak by chceli dať citát. Na viac som sa nezmohol, ale ešte pár riadkov si Jaro zaslúži. Jaro je (bol, strašné si zvyknúť) môj pravidelný parťák z izby na všetkých firemných akciách. Na nich nikdy nekazil partiu. Mal osobitný humor, vedeli sme sa zabaviť, ale sme si boli spolu aj zabehať. Ešte ma aj učil techniku, on mal to edukatívno v sebe.

Pamätám si na leto 1997. V Korze som bol už od februára, takže veľký frajer a došli na letné mesiace dvaja brigádnici. Jaro a Miro. Z oboch sú megaúspešní novinári. Na Jarovi bolo vidno, že je talent, už vtedy, v júli 1997, trhol všetky rekordy v Korze - na letného prispievateľa dosť dobré. Odvtedy sme sa prakticky nemíňali a ak, tak len na chvíľky. Jaro písal šport, prechádzal na dianie v samospráve a miestnej politike a to mu išlo náramne, robil v podstate všetko. Čo je výhoda (jedna z mála) regionálnych novín, že to ide.

Po odchode Peťa Bercika bolo v podstate prirodzené, že redakciu prevezme Jaro a prevzal ju a napriek turbulenciám, ktoré vždy sú a ktoré vždy ustál, redakcia ide ďalej a mám pocit, že stále lepšie. Je to pocit, ale dáta by mi ho istotne potvrdili. V poslednom čase sme komunikovali s Jarom intenzívnejšie, lebo nielen ja, ale aj ďalšie kolegyne a kolegovia sme mali viacero tipov na silné články, s ktorými nám Jaro nezištne pomáhal. Záležalo mu na novinách, neunikol mu žiadny detail. Neviem čo viac mám povedať. Toto zo mňa vyhŕklo spoza klávesnice v Bosne, Sarajeve – toto je horšie ako Sarajevský atentát. Jaro, už dlhé porady a telefonáty, žiadny beh, žiadne víno u Maťa, už nič. Je to strašné, že proste nič. Odpočívaj v pokoji, kamarát.

Mojmír Staško

• ...čistý a férový chalan, poctivý a profík vo svojej práci...toto je veľmi nespravodlivé... najbližším úprimnú sústrasť... aj vždy môjmu Korzáru

Samuel Seman

• Keď som prišiel do práce bol tam, keď som končil bol tam. Ak sa niekto narodil pre novinársky atrament, bol to ON, akoby prežil dva životy, toľko zvládol, najmä však bojom na tej správnej strane barikády. Pán Ti žehnaj tam kde si Jaro

Roland Kyška

• Jaro, že toto nie je pravda?! Že to je len nejaký predčasný prvoaprílový žart? Tomuto sa nedá uveriť. Spomínaš, ako si zo študentskej prílohy prešiel do "veľkých" novín a šli sme po prvý raz spolu na služobnú cestu? Bola to skúška ohňom. Povodne v Jarovniciach a okolí v lete 1998 si vyžiadali 50 obetí. Spolu s Veronikou Januškovou sme chodili po dedinách a videli kopec biedy, bolesti, smútku. Ako elév si neodhadol terén a dodnes s úsmevom spomínam na tvoje biele tenisky, ktoré pravdepodobne už nikto nikdy od toho povodňového blata neočistil. Boli to reportáže, ktoré sa napriek množstvu príbehov a dojmov, písali veľmi ťažko. Ale už vtedy sa s tebou dobre robilo. Prešiel si od tých čias kus cesty a sám si sa stal vzorom a lídrom pre iných. Tú kávu, čo sme si naposledy v telefóne sľubovali, si asi dáme inokedy a inde. Jaro Vrábeľ, vďaka, že si bol, aký si bol. Odpočívaj v pokoji.

Na Jaroslava Vrábeľa si zaspomínali aj Beáta Mačingová, predsedníčka košickej RO Slovenského syndikátu novinárov, bývalý starosta mestskej časti Košice - Staré Mesto a zároveň bývalý kolega Jaroslava Vrábľa v denníku Korzo Ľubomír Grega, ex - hovorkyňa Miestneho úradu mestskej časti Košice-Staré Mesto Zuzana Dudičová a Jaroslav Polaček, primátor Košíc.

Beáta Mačingová

• Kolega, akých v našej profesii nie je veľa. Už teraz chýba všade, kde zanechal svoju "stopu" - profesionálnu i ľudskú. Aj v prípade Jara Vrábľa sa potvrdilo, že najlepší odchádzajú medzi prvými. Nech odpočíva v pokoji. Česť jeho pamiatke!

Ľubomír Grega

• Nebesá povolali k sebe žiaľ predčasne vo veku 44 rokov šéfredaktora denníka Korzár Jaroslava Vrábeľa. Pamätám si ako niekedy v roku 1997 kedy som pracoval v denníku Korzo začal ešte ako študent strednej školy písať pre noviny. Postupne sa vypracoval na špičkového publicistu ovenčeného množstvom novinárskych cien a neskôr na šéfredaktora. Dnešná zvláštna doba prajúca skôr podvodníkom a populistom ho ako predstaviteľa médií ktoré majú kontrolovať nás všetkých ktorým dali voliči svoj hlas nesmierne trápila. Dúfam Jaro že Tvoj predčasný odchod nebol zbytočný a redakcia Korzára sa ešte viac zomkne a bude pokračovať vo svojom poslaní. R.I.P.

Zuzana Dudičová

• Pamätám si na Vaše klopkanie na dvere sekretariátu, na ten uštipačný úsmev, na sarkastické poznámky, ktoré sme si všetci traja s Alžbetou Krajňákovou vymieňali. Aj Betkinu pamätnú vetu: "Bože Vrábeľ, zase vy???" Vaše otázky boli trefné, rezali do živého a neraz spôsobili u nás v práci horúco. Písali ste jasne, vecne, priamo. Aj keď stáť medzi Vami a medzi starostom Ľubomírom Gregom, ako referent masmediálnej komunikácie, bol pocit akoby som bola tá tretia v ringu rovno medzi vami. Boli ste sakra dobrý novinár. Mali ste zmysel pre humor a nemali ste potrebu nič si dokazovať, aj keď ste mali veľkú moc a veľké zbrane - slovo, pero, myseľ a správny úsudok. Vo svete, kde začína vládnuť hlúposť, hoaxy a amatérizmus je Vaša strata o to väčšia. Odišli ste priskoro a náhle. Boli ste ozajstná osobnosť Košíc. Odpočívajte v pokoji, košický novinársky guru.

Jaroslav Polaček

• S obrovským zármutkom som prijal správu o strate Jara Vrábeľa - talentovaného a poctivého novinára, bývalého hovorcu mesta Košice, častokrát aj môjho, vždy férového a inteligentného oponenta, no predovšetkým manžela a otca. Je mi nesmierne ľúto, že nás opustila významná osobnosť Košíc, ktorej ľudský a profesionálny rozmer prerástol hranice nášho mesta. Dovoľte mi, aby som vyjadril úprimnú sústrasť rodine, jeho najbližším priateľom a kolegom a celej novinárskej obci, ktorá prišla o jedného z elitných bojovníkov za pravdu a demokraciu na Slovensku. Česť jeho pamiatke.

Na archívnej snímke Jaroslav Vrábeľ. Foto: TASR, FB Jaro Vrábeľ