Písal sa 20. apríl 1944 a svet sa zmietal už piaty rok vo vojne. Keď sa roľník Ondrej Čanecký v ten deň vybral na svoje pole, zrejme ani v tých najbujnejších predstavách nemohol tušiť, čoho sa stane svedkom. Walter Rosenberg a Alfréd Wetzler mali v tom čase za sebou už desaťdňové putovanie a v nohách stovky kilometrov. Keď sa zmorení a vyčerpaní vyvalili na Čaneckého pole, boli na pokraji síl. Posledné dni takmer nejedli ani nepili a zmáhal ich hlad aj únava.

V takomto stave mužov našiel miestny rolník Ondrej Čanecký, a hoci už na prvý pohľad mu muselo byť jasné, že ak im pomôže, riskuje tým veľa, možno aj vlastný život, rozhodol sa ich zobrať do svojho domu a postarať sa o nich.

Po štyroch dňoch, keď sa dvojica mužov ako tak zotavila, im poskytol odev a zobral ich na miestny trh do Čadce, kde predávali ošípané. Práve na tomto mieste im predstavil aj židovského lekára Poláka, ktorý ich následne skontaktoval s predstaviteľmi židovskej náboženskej obce v Žiline. Tí im zabezpečili falošné doklady na mená Rudolf Vrba (Walter Rosenberg) a Jozef Lánik (Alfréd Wetzler).

Po spísaní ich svedectva sa svet dozvedel ich príbeh – príbeh dvojice väzňov, ktorí ušli z koncentračného tábora Osvienčim a prehovorili o hrôzach, ktorých tam boli svedkami. Ich správa je jedným z najvýznamnejších dokumentov tragédie holokaustu. Má 32 strán a nazýva sa aj protokol z Osvienčimu.

Čanecký svojim činom zachránil nielen dvojicu utečencov z tábora smrti, ale nepriamo i tisíce ďalších životov po tom, čo sa svet dozvedel o krutom zabíjaní v Osvienčime.

Zdroj: Archív GB

V sobotu 11. mája v obci Skalité odhalili tomuto statočnému mužovi pamätník.

Slávnosti sa zúčastnili starosta obce Jozef Cech, štátny tajomník ministerstva školstva Róbert Žembera, autor myšlienky a iniciátor výstavby pamätníka Anton Blaha, historik, spisovateľa a vysokoškolský pedagóg Jozef Leikert, predseda Židovskej náboženskej obce v Žiline Pavel Frankl, zo Žilinskej diecézy Martin Kramara, aj riaditeľ Múzea holokaustu v Seredi Martin Korčok.

V programe vystúpil operný spevák, kysucký rodák, Gustáv Beláček.

Zdroj: Archív GB

S myšlienkou postaviť pomník Ondrejovi Čaneckému prišiel ešte v roku 2018 – 2019 JUDr. Anton Blaha.

„Po dohode so starostom obce Skalité, sme v januári 2024 vybrali miesto osadenia pamätníka. Pôvodne bol návrh na osadenie pred Obecným úradom alebo na železničnej stanici. Po prejdení trasy z poľsko–slovenskej hranice až na železničnú stanicu rozhodnutie padlo umiestniť pamätník v areáli Základnej školy s materskou školou v Skalitom - Kudlove v blízkosti pozemku, kde kedysi stál dom, v ktorom prichýlila rodina Ondreja Čaneckého utekajúcich väzňov z koncentračného tábora v Osvienčime,“ uviedol Blaha.

Autorom bronzovej busty je akademický sochár Jozef Hobor a autormi celého pamätníka sú Ing. arch. Daniel Priehoda a Jozef Hobor. „Áno, pripomíname si hrdinskosť Ondreja Čaneckého, pričom ani neviem, či by o to stál a či by ho dnešná sláva tešila, lebo to, čo urobil v apríli 1944 – keď pomohol Rudolfovi Vrbovi a Alfrédovi Wetzlerovi – nepovažoval za hrdinstvo a nikdy to nepripomínal,“ uviedol historik Jozef Leikert.

Ako ďalej pripomenul, ak sa vďaka Vrbovej a Wetzlerovej správe zachránilo vyše 200-tisíc Židov, je to aj zásluha Ondreja Čaneckého. „Pritom treba povedať, že zachránených mohlo byť omnoho viac, keby židovské vedenie utekajúcim uverilo skôr a najmä, keby bolo konalo rýchlejšie a promtnejšie podniklo kroky na záchranu ďalších ľudí, predovšetkým Židov.“

V kostole sv. Jána Krstiteľa v centre obce Skalité sa po odhalení uskutočnila premiéra hudobno-poetickej skladby - poémy Útek nádeje. Jej autormi sú J. Leikert (text) a Miroslav Rác (hudba). Predviedli ju Ján Šimonovič (čítal texty) a Miroslav Rác (klavírne party). Inšpiráciou vzniku diela sa stal spomínaný útek dvoch väzňov z koncentračného tábora a pomoc Ondreja Čaneckého.

Následne sa konala slávnostná sv. omša, ktorú celebrovali vdp. Martin Kramara a vdp. Ladislav Ostrák.

Zdroj: Archív GB