Narodil sa pod zimnou hviezdou, 27. decembra v roku 1566, v poľskom Vroclave. Jeho rodina tam unikla pred tureckou hrozbou, ich korene však vzišli zo Slovenska, konkrétne z turčianskeho zemianskeho rodu. V rodnom meste získal základné vzdelanie, no jeho duch túžil po diaľkach.

Štúdium vo Wittenbergu a neskôr v Lipsku mu dalo pevné základy, zavŕšil ho však v talianskej Padove, ktorá bola vychýrená výučbou anatómie. Lekárska veda ho uchvátila, vyjadril sa o nej, ako o kormidle verejného blahobytu a s vášňou sa jej venoval po celý svoj život.

Zdroj: www.postoveznamky.sk

Ako lekár chvíľu pôsobil vo svojom rodisku a neskôr v Drážďanoch. Hoci medicína prirástla k jeho srdcu, prehlušilo ju silné volanie vedy, a tak sa vrátil na svoju alma mater do Wittembergu, aby viedol katedru chirurgie a anatómie.

Na prelome storočí sa preslávil verejnou pitvou ľudského tela popravenej osoby, čo bola v Čechách dovtedy nevídaná udalosť. Jeho popularita naberala na obrátkach. Jeho prednášky a odborné práce dostávali svetové uznanie, prispel k rozvoju anatómie a chýry o ňom leteli až na cisársky dvor, nejaký čas napokon strávil aj kariérou dvorného lekára cisára Mateja II.

Neobmedzoval sa len na medicínu, vydával aj filozofické diela, zaoberal sa vesmírom i ľudskou dušou. Bol skutočným géniom svojej doby, ktorý prekročil hranice svojho odboru a zanechal stopu v rôznych oblastiach poznania.

Prednášal na Karlovej univerzite, kde sa neskôr stal aj rektorom. Život v Prahe si zamiloval a oduševnene sa venoval svojej celoživotnej vášni. Jeho veľkolepý príbeh by mohol mať ešte mnoho zvučných momentov, keby mu do života nevstúpila politika.

Zdroj: www.ecav.sk

Ján Jessenius bol horlivý vo všetkých oblastiach svojich záujmov. Zapojil sa do odboja proti Habsburgovskej vláde a naliehal na uhorský snem v Bratislave, aby koruna Uhorska nepadla do rúk Ferdinanda. Nedal sa zastrašiť zatknutím ani väzením, rozohnene hájil svoje presvedčenia.

Politický kolotoč sa však nezastavil a následky nedali na seba dlho čakať. Keď cisárske vojská obsadili Prahu, medzi prvými uväznenými bol práve lekár Jessenius. Spolu s ďalšími mužmi dostali trest smrti. Poprava bola verejnou udalosťou a prebiehala neľudsky. Odsúdencov pred divákmi trýznili pred smrťou a po smrti rozštvrtili ich telá.

Príbeh veľkého človeka sa skončil 21. júna 1621, na Staromestskom námestí v Prahe. Plameň, ktorý svojím životom zapálil, však už po štyri storočia osvetľuje cestu k poznaniu a inšpiruje osobnosti medicíny a vedy po celom svete.

Pri spracovaní témy sme vychádzali z nasledujúcich zdrojov: Osudy osobností Slovenska (Jozef Leikert)