Na svet prišiel 1. februára 1878 v malebnej dedinke Sučany, neďaleko mesta Martin. Jeho otec bol evanjelický farár a spolu so slávnym strýkom zohrali v jeho formovaní významnú rolu. Na rozvoj Hodžovej osobnosti a tvarovanie jeho svetonázorov zapôsobila aj jeho matka, ktorá bola múdra a empatická žena. Pokojné detstvo narušila predčasná strata rodiča. Otec mu zomrel keď mal Milan Hodža iba desať rokov.

Štúdium započal na gymnáziu v Banskej Bystrici, neskôr v Šoproni a v Sibiu. V Kluži a v Budapešti študoval právo, vo Viedni v roku 1918 obhájil doktorát. Ešte pred skončením štúdia prejavil nadpriemerný talent na učenie sa svetových jazykov, už ako študent ich ovládal sedem. Po skončení štúdia prijal pracovné miesto profesora na Univerzite Komenského v Bratislave.

Zdroj: www.uniba.sk

Už počas študentských čias sa Milan Hodža ponoril do sveta žurnalistiky a stal sa redaktorom „Slovenských listov“. Po roku 1898 sa tejto vášni a politike venoval naplno ako profesionál. Kariéru odštartoval ako parlamentný spravodajca, neskôr založil a viedol vlastný „Slovenský denník“ a „Slovenský týždenník,“ ktorých redakcie sídlili v Budapešti.

V manželstve s učiteľkou Irenou Pivkovou našiel šťastie, neprestala ho podporovať ani počas najkritickejších rokov jeho života. Prvá svetová vojna priniesla dramatické zmeny do života celej Európy a Hodža nebol výnimkou. Narukoval do rakúsko-uhorskej armády a slúžil ako dôstojník v Trenčíne a Veszpréme. V tomto turbulentnom období sa jeho politické aktivity presunuli do zákulisia, no nestratil kontakt s dianím a pripravoval sa na povojnové usporiadanie Európy.

Nezapísal do histórie len ako zakladateľ a kľúčová osobnosť slovenského agrárneho hnutia, ktoré zotrvávalo v rámci Slovenskej národnej strany do roku 1918, ale bol známy aj ako mimoriadne charizmatický poslanec uhorského parlamentu.

Zdroj: www.muzeumjankakrala.sk

Po vzniku Československa sa stal splnomocneným zástupcom československej vlády v Budapešti. V rozbehnutej politickej kariére pokračoval na pozícii štátneho tajomníka Ministerstva vnútra, a v priebehu ďalších rokov vystriedal viacero ministerských kresiel.

Po konferencii v Mníchove, ktorá sa odohrala v roku 1938, Hodža abdikoval na funkciu predsedu vlády a odišiel do exilu. Jeho cesta ho zaviedla do Paríža, kde sa spojil s ostatnými exilovými politikmi. V roku 1940 sa Hodža presunul do Londýna a neskôr do Spojených štátov amerických, kde pokračoval v rozvíjaní politických aktivít.

Život Milana Hodžu sa skončil 27. júna 1944 v Clearwater na Floride v USA, ďaleko od vlasti, ktorú hlboko miloval. Pochovaný bol na Českom cintoríne v Chicagu, no jeho posledná vôľa znela inak. Hodža túžil po tom, že svoj večný odpočinok nájde v rodnej zemi. Až po vyše päťdesiatich rokoch sa mu toto želanie splnilo a v roku 2002 sa uskutočnil jeho druhý pohreb, na Národnom cintoríne v Martine.

Zdroj: www.martin.sk

Aj po ôsmich desaťročiach od jeho smrti si dnes s úctou pripomíname Milana Hodžu, významnú osobnosť slovenskej politickej scény. Jeho stopy v pieskoch dejín sú hlboké a jeho nezlomnosť zostáva inšpiráciou všetkým generáciám.

Pri písaní tohto článku sme využili informácie z nasledujúcich zdrojov: Osudy osobností Slovenska (Jozef Leikert)