Sládkovičova ulica bola podľa neho zrejme významnou spojnicou medzi predmestím a vnútorným mestom, medzi oblasťami pred hradbami a za hradbami. Terajšie a budúce objavy získané odborným výkopom či rekonštrukciou nájdených architektúr by mohli dokladovať jednu z najdôležitejších udalostí v dejinách Trenčína.

"Ide o výsady slobodného kráľovského mesta, ktoré Trenčínu udelil v roku 1412 Žigmund Luxemburský. Presne 19. februára 1412 vypísal listinu, ktorou vymanil richtára Trenčína a jeho mešťanov spod právomoci správcov Trenčianskeho hradu. Trenčianskym mešťanom tak umožnil využívať rovnaké práva a výsady ako v ďalších slobodných kráľovských mestách Uhorska. Z právneho aspektu je to najvýznamnejšia listina týkajúca sa statusu a postavenia mesta. Žigmundov dokument začlenil Trenčín medzi slobodné kráľovské mestá, najvyššie postavené mestá v hierarchii mestských sídel," priblížil Hulínek.

ZDROJ: FB/Trenčín

Ako dodal, archeológovia objavili na Sládkovičovej ulici aj zvyšky i kompaktné celky podzemných chodieb z 13. - 18. storočia. Sú postavené z kameňa a dobových tehál. Zrejme súviseli s piaristickým kostolom na Mierovom námestí, mohli vzniknúť počas jeho výstavby.

Momentálne ide podľa neho práve v Trenčíne o najväčší archeologický výskum na Slovensku, ktorý súvisí s obdobím od 14. do 19. storočia.

"Trenčín je jedno z najvýznamnejších miest v rámci archeologického bádania dejín na Slovensku. Georadarové meranie ukázalo pri Mestskej veži obrovskú archeologickú anomáliu, očakávame nález nejakého veľkého múru alebo veľkej chodby. Ale je možné, že zaujímavé nálezy nájdeme na celej Sládkovičovej ulici. Prioritou je nájsť barbakán, teda predbránie s vežičkou, ktoré bolo súčasťou pevnostného systému mesta Trenčín. Toto je prvá reálna situácia, keď to môžeme zistiť, lebo na Mierovom námestí to nebolo možné," zdôraznil Hulínek.

ZDROJ: FB/Trenčín

ZDROJ: FB/Trenčín

ZDROJ: FB/Trečín