„Medzi najčastejšie príznaky trombózy dolných končatín patria opuch postihnutej končatiny, jej bolestivosť, tŕpnutie, mravčenie, brnenie, znížená citlivosť, zmena teploty - na dotyk je studenšia ako zdravá, zmena farby, ktorá začína v oblasti prstov a prechádza smerom nahor, v úvode bledosť, neskôr zmodranie,“ priblížila lekárka.

Pod vyššie riziko krvnej zrazeniny sa podľa nej podpisuje viacero faktorov. „Ostražitosť treba zvýšiť po pobyte v nemocnici, po chirurgickom zákroku, veľkej traume, pri infekcii, zápalovom alebo autoimunitnom ochorení, aktívnej rakovine alebo chemoterapii, v prípade užívania antikoncepčných tabletiek s obsahom estrogénu a hormonálnej substitučnej liečby,“ ozrejmila s tým, že rizikovými faktormi sú aj tehotenstvo, obezita, genetické alebo získané poruchy zrážanlivosti, imobilita či dlhé cestovanie, teda viac ako štyri hodiny v lietadle, aute alebo vlaku.

Práve s príchodom leta odborníci zaznamenávajú zvýšený počet prípadov trombózy, a to nielen kvôli zvýšenej potrebe príjmu tekutín, ale aj cestovaniu. „K žilovej trombóze dolných končatín dochádza počas cesty lietadlom, no omnoho častejšie sa prejavuje približne do týždňa po lete,“ vysvetlila odborníčka.

Ilustračná foto. Zdroj: www.freepik.com

Samotný let totiž podľa nej vytvára podmienky evokujúce vznik trombózy. Prispieva k tomu nedostatok miesta, nemožnosť pohybovať končatinami, ich nútená poloha a spustenie dolu, zmeny barometrického tlaku. Riziková je aj svalová areflexia počas hlbokého spánku, kedy sa znižuje činnosť svalovej pumpy.

„Stav sa zhoršuje použitím hypnotík alebo sedatív v snahe odstrániť strach z letu, najmä v kombinácii s alkoholom. Počas letu sa zo špecifických faktorov uplatňuje aj znížená vlhkosť vzduchu v kabíne, čo vedie k dehydratácii a následnému zahusteniu krvi,“ doplnila Šatalová.

Riziko vzniku krvnej zrazeniny je možné minimalizovať. „Základnými preventívnymi opatreniami sú pohyb končatín - zohnutie a vystretie nôh, prejdenie sa vždy, keď je to možné, masáž dolných končatín, kompresívne pančuchy, dostatočný pitný režim, nepožívanie sedatív a hypnotík, vynechanie alkoholu a cigariet pred cestou,“ vymenovala lekárka. U rizikových pacientov to je preventívne podanie heparínu lekárom či užitie kyseliny acetylsalicylovej pred cestou.

Ilustračná foto. Zdroj: www.freepik.com

„V prípade, že človek už trombózu v minulosti prekonal, prípadne patrí do rizikových skupín, určite by sa mal pred dlhou cestou poradiť so svojím všeobecným lekárom,“ dodala Šatalová.