Koncom jari a na začiatku leta roku 1954 zasiahlo hornú časť povodia Dunaja niekoľko vĺn výdatných a dlhotrvajúcich zrážok, ktoré vytvorili extrémne veľkú povodňovú vlnu. Úhrny zrážok boli v tom roku mierne nižšie ako úhrny zrážok, ktoré spôsobili povodeň v roku 1899, ale na niektorých úsekoch Dunaja mala povodeň v roku 1954 omnoho nebezpečnejší priebeh.

V stanici Bratislava kulminovala povodňová vlna 15. júla 1954 prietokom 10 401 metrov kubických za sekundu, čo ju zaraďuje na druhé miesto medzi povodňami na Dunaji, ktoré boli zaznamenané od začiatku pravidelných hydrologických pozorovaní. Voda zaplavila rozsiahle územia - až 11 000 ľudí museli evakuovať.

V dôsledku priesakov cez ochranné hrádze a ich podložie vznikla na slovenskej strane Dunaja nebezpečná situácia najmä na úseku medzi obcami Bodíky a Medveďov. Vďaka nasadeniu armády na vykonávanie povodňových zabezpečovacích prác sa deštrukcii hrádzí podarilo zabrániť.

Dunajské ochranné hrádze sa však pretrhli na maďarskej strane, kde voda zaplavila 40 000 hektárov územia a spôsobila mimoriadne veľké povodňové škody. Na Slovensku spôsobila dunajská povodeň v roku 1954 škody najmä poľnohospodárom, pretože hladina podzemnej vody na mnohých miestach vystúpila až nad povrch terénu. Voda zaplavila približne 10 000 hektárov poľnohospodárskej pôdy a zničila časť úrody.

Vodomerná stanica Bratislava bola zriadená v roku 1823. Záznamy vodných stavov sú dostupné od roku 1876. Prvé merania prietoku Dunaja na slovenskom území sa robia od roku 1901.