Prečítajte si rozhovor s riaditeľom Združenia priateľov Hričovského hradu o tohtoročnej nepriaznivej situácii s dotáciami od ministerstva kultúry, v ktorom vysvetľuje, ako sa postupuje pri podávaní žiadosti o dotáciu, ako prebieha schvaľovanie, kedy sa zvykli po ostatné roky dostať k peniazom, a prečo je táto dotácia pre nich "životne" dôležitá.

V akom období roka začínate pracovať na žiadosti o dotáciu pre ministerstvo kultúry? Koľko času a práce vám vypracovanie žiadosti zaberie?

• Minulý rok bolo potrebné podať projekty do konca novembra, no na poslednú chvíľu, keď sme mali všetci projekty podané, sa termín posunul do decembra. Jednotlivé potvrdenia a rozhodnutia vybavujeme už aj mesiac skôr, aby sme stihli vybaviť a dodať všetky náležitosti, čo k tomu patria. Príprava projektu zaberie množstvo práce. Neviem to presne vyčísliť na hodiny, keďže veľa potrebných výskumov a potvrdení získavam počas celého roka a potom samotné písanie žiadosti zaberie taktiež množstvo práce po večeroch a popri rodine, nakoľko sme dobrovoľníci a riešime všetko vo svojom súkromnom čase.

Ako sa ďalej postupuje?

• Začiatkom nasledujúceho roka zasadajú odborné komisie, ktoré vyhodnotia kvalitu jednotlivých projektov a podľa bodového hodnotenia sa prideľuje výška dotácie. Poväčšine sme už v apríli vedeli, či sme podporení a aká výška dotácie nám bola pridelená. Následne sme čakali na podpis zmlúv. Medzitým sme robili cenový prieskum a oslovovali remeselníkov a výskumníkov, ktorí si v úvode roka robia harmonogram na celý rok. V priebehu júna sme už mali zazmluvnených remeselníkov, nakúpený stavebný materiál a pracovali sme.

Kedy ste sa reálne dostali k peniazom od ministerstva po minulé roky? Je vám pridelená čiastka vyplácaná hneď alebo po častiach?

• Takmer vždy to bolo v máji, najneskôr v prvej polovici júna. Pridelená čiastka je zaslaná jednorazovo v celkovej schválenej výške.

Stalo sa, že by dotácie niekedy takto meškali?

• Občasné meškania boli, no vždy sa to vyriešilo v prvej polovici roka. Takéto meškania za 14 rokov existencie nášho združenia nikdy neboli a celkovo takáto zlá situácia v kultúre nebola nikdy. Až teraz, 18. septembra, sme sa dozvedeli výsledky pridelenia, čo je veľmi neskoro a nevieme, kedy sa k nám reálne dostanú zmluvy, aby sme vedeli, aké konkrétne body v rozpočte máme schválené. Ministerstvo nebolo schopné skôr ako za deväť mesiacov rozhodnúť o žiadostiach, ktoré majú u seba od novembra 2023, čo je úplne nepochopiteľné. S vápennou maltou sa môže pracovať maximálne do konca septembra, možno ešte prvý októbrový týždeň, no to závisí od počasia. Tohtoročná sezóna je úplne stratená, nikto nevie, či bude možné pridelené dotácie čerpať aj budúci rok z dôvodu omeškania. Taktiež nevieme, či bude zverejnená výzva na predkladanie žiadostí na ďalší rok.

Od čoho závisí, aký veľký obnos financií od ministerstva získate? V akej hodnote ste dostávali dotácie doteraz?

• Ako som spomínal, o výške pridelenej dotácie rozhodujú členovia komisií, ktorí k jednotlivým bodom projektu prideľujú body. Ich zrátaním sa následne určuje výška požadovanej dotácie. Prvé roky sme dostávali dosť malé dotácie. Pohybovali sa od šesť do desaťtisíc eur. Posledné asi štyri roky sa nám podarilo získať väčšie financie – do 20-tisíc eur.

Mohli by ste uviesť, aký podiel predstavuje dotácia od ministerstva vo vašom celkovom ročnom rozpočte? A čo všetko viete za tieto peniaze zabezpečiť?

• Ide o hlavný a doposiaľ nenahraditeľný zdroj financovania. Nie je možnosť zapojiť sa do inej grantovej výzvy, z ktorej by sme vedeli zabezpečiť všetky výskumné a remeselné práce. Počas roka sa zapájame aj do iných grantových výziev, no vieme takto získať financie maximálne do výšky tritisíc eur, čo nepokryje ani jeden väčší murársky zákrok, nehovoriac o tom, že niektoré výzvy sú zamerané len na materiálové zabezpečenie. Z peňazí od MKSR sme vedeli zabezpečiť výskumné správy a návrhy obnovy, statické posudky, architektonické práce, archeologické práce, materiálové zabezpečenie (lešenie, vápno, murovacie malty, piesok a iné), remeselné murárske práce, stolárske práce, koordinátora prác a pod.

Z akých ďalších zdrojov financujete práce na hrade?

• Získali sme druhé miesto v hlasovacom projekte Nadácie Tesco. Takto sme mohli aspoň čiastočne v sume šesťsto eur pokryť výdavky na trassové malty a vápno. Tisíc eur sme získali aj od Žilinského samosprávneho kraja na murárske práce a sumou 1500 eur nás podporila obec Dolný Hričov. Veľkou pomocou pre nás sú príspevky z dvoch percent z daní. Nemožno nespomenúť ani darcov. Toto všetko aspoň čiastočne pokrylo naše tohtoročné náklady.

Máte nejaké informácie od ministerstva, prečo dotácie tento rok meškajú?

• Tento rok pre nás z neznámych dôvodov ministerstvo menilo členov komisií a doposiaľ sme nedostali odpoveď ani žiadnu informáciu, prečo ministerstvo doteraz nekonalo a pozastavilo obnovu stoviek pamiatok z celého Slovenska. Treba si uvedomiť, že nejde len o hrady. Dotácie doposiaľ nedostali vlastníci kultúrnych pamiatok, dobrovoľníci, obce, správcovia, kultúrne inštitúcie a iní. Tu sú zahrnuté kaštiele, kúrie, parky, kaplnky, archeologické lokality, ľudová architektúra, hrady, kostoly, technické pamiatky, meštianske domy a množstvo iných hnuteľných a nehnuteľných kultúrnych pamiatok. Nehovoriac o publikačnej činnosti, odborných konferenciách, workshopov a iných.

Je podľa vás šanca, že sa k peniazom ešte tento rok dostanete?

• Práve boli zverejnené pridelené dotácie v podprograme 1.4, no množstvo podprogramov nemá doposiaľ žiadne výsledky. Informácia o pridelení je jedna vec, no nevieme, kedy prídu zmluvy na podpis a kedy reálne prídu financie na účet. Už teraz je neskoro a tí, ktorí doposiaľ čakali, nestihnú do konca roka tieto prostriedky preinvestovať. Murovať s vápennou maltou sa dá len do konca tohto mesiaca a to pochybujem, že budeme mať už financie na účte. Ministerstvo uškodilo stovkám pamiatok a vytvorilo kroky na výrazné spomalenie a zastavenie záchrany kultúrneho dedičstva všetkého druhu. V našom združení sme sa nastavili tak, že sme množstvo murárskych prác realizovali svojpomocne a z vlastných zdrojov. Konkrétne nám by sa ešte oplatilo, ak by nám čím skôr financie preposlali a mohli by sme spätne refinancovať aspoň časť nákladov investovaných do hradu.

Nakoľko meškajúce dotácie ovplyvnili tento rok záchranné práce na hrade? Podarilo sa vám niečo „zachrániť“?

• V združení sme sa snažili vždy ušetriť nejaké financie a postupne si vytvárať rezervu na horšie časy, ktoré práve nastali. Tento rok sme tak mohli plnohodnotne na hrade pracovať a odviesť množstvo práce nie len na hrade, ale aj na objekte starej školy v Hričovskom Podhradí. Práve tu plánujeme zriadiť expozičné priestory. Všetky práce sme tak dokázali realizovať bez podpory MKSR. Takto sa ale dlhšie fungovať nedá a rezervy združenia sme takmer celé minuli. Neostáva nám už dostatok zdrojov a musíme zabezpečiť ešte opravu dvoch hradných áut, nakúpiť nové suveníry a náradie. Budúci rok by sme boli bez finančnej podpory značne obmedzení a v dlhšom horizonte ako dva roky by to viedlo takmer k úplnému zastaveniu konzervačných a výskumných prác.

Na hrade sme tento rok nadmurovali a zakonzervovali západnú stenu horného paláca. Ide o najstaršiu palácovú stavbu na hrade. Samotný múr pred konzerváciou ohrozoval bezpečnosť návštevníkov. Druhý murársky zákrok sme realizovali na nadstavbe západnej obvodovej hradby stredného paláca. Momentálne sa tu nachádza strmá a nebezpečná roklina. Dlhodobým cieľom je čiastočne prinavrátiť hradbu späť a vytvoriť bezpečný terasovitý priestor, kde sa budú môcť konať aj menšie podujatia. Tretí murársky zákrok sa vykonáva na rizalite predného paláca. Ide o pohľadovú časť hradu z nádvoria. Vo vrchnej časti rizalitu sa nachádza obrovská kaverna, ktorá je už z veľkej časti zamurovaná a vznikol tu aj nový štrbinový okenný otvor. Výrazne to zmení pohľad na hrad.

Počas roka sme vykonávali aj archeologický výskum pod vedením Považského múzea. Okrem samotného hradu sme sa pustili aj do prác na budove starej školy v Hričovskom Podhradí, ktorej sme spoluvlastníkom. Obec dala vymeniť staré okná a my sme v hlavnej miestnosti vytrhali starú podlahu, urobili betónový poter, pripravili rozvody na elektrinu a aktuálne osádzame novú dlažbu. Murárske dobrovoľné práce sme robili aj na hrade Súľov. Do konca roka tu plánujeme urobiť ešte jednu murársku brigádu a ak stihneme, chceme realizovať archeologický výskum aj v mýtnici v obci Dolný Hričov, ktorú taktiež spravujeme.

Tento rok sme organizovali celoslovenské stretnutie hradárov pod záštitou Zachráňme hrady. Veľkým medzníkom pre nás bolo nedávne vydanie poštovej známky hradu Hričov v rámci emisného radu Krásy našej vlasti. Hrad je čoraz viac populárnejší a atraktívnejší, ale pre MKSR to zjavne nič neznamená a ani obetavosť dobrovoľníkov, bez ktorých by naše pamiatky boli len kôpky zarasteného kamenia.

Ak by ste dotáciu od ministerstva nedostali a v takomto trende by to pokračovalo aj po ďalšie roky, čo by to pre vás a samotný hrad znamenalo?

• Ako som už spomínal, do dvoch rokov by sme boli nútení pozastaviť takmer všetky konzervačné a výskumné práce. Zrýchlil by sa proces degradácie ešte nedotknutých murív a postupne by tento stav viedol k deštrukcii aj rozpracovaných konzervačných zákrokov, ktoré nie sú ukončené a čakajú na pokračovanie. Zatiaľ neexistuje iný dotačný systém, ktorý by vedel nahradiť tento zdroj financovania, aby sme dokončili výskumy a samotnú konzerváciu hradu. Ministerstvo si neuvedomuje, že dobrovoľníci cez mimovládne organizácie suplujú neschopnosť všetkých minulých vlád v otázke ochrany kultúrneho dedičstva. Za posledných 20 rokov sa rozvinul trend záchrany pamiatok dobrovoľníkmi a závidieť nám môžu aj okolité štáty. Namiesto podpory a udržania trendu vláda zavádza opatrenia, čím dobrovoľníkov demotivuje a viesť to môže k opätovnému útlmu. Malo by byť v záujme vlády podporovať záchranu vlastných pamiatok. Veď vďaka nám sa za nízke, až smiešne peniaze postupne opravujú významné pamiatky, čo vedie k rozvoju samotných regiónov. My na Hričove vieme všetky druhy prác, výskumov a materiálu zabezpečiť za 20 000 eur za rok. Iná štátna firma by za takúto sumu nevyniesla ani len stavebný materiál na hrad.

Ako vidíte vašu budúcnosť z pohľadu financií?

• Aktuálne to nevyzerá pozitívne. Budeme musieť viac bojovať o priazeň dvoch percent z daní, teda pokiaľ nám vláda nezoberie aj tento posledný výraznejší zdroj financovania. Zapájať sa budeme aj naďalej do menších projektov a pokračovať budeme v predaji suvenírov. No ak podpora zo strany štátu skončí, hrady ostanú nekonečnými staveniskami. Dobrovoľníci sa budú po troškách snažiť aspoň časť murív zachrániť. Nadšenie niektorých združení pravdepodobne zanikne a hrady sa postupne opäť začnú výraznejšie rozpadávať.

O vyjadrenie sme požiadali aj samotné Ministerstvo kultúry SR, ktoré nám zaslalo nasledovné stanovisko:

• Vedenie Ministerstva kultúry Slovenskej republiky si je plne vedomé, že dotačné programy Obnovme si svoj dom ako aj Kultúra znevýhodnených skupín sú dôležitým nástrojom na podporu obnovy kultúry pamiatok a znevýhodnených skupín obyvateľstva.

V procese rozhodovania o tom, ktoré projekty budú podporené, si však zachová svoju suverenitu a autonómiu. Rezort odmieta akékoľvek snahy o vonkajší tlak, či diktát zo strany záujmových skupín, ktoré by mohli ovplyvňovať rozhodovací proces. Všetky rozhodnutia ministerstva sú plne v súlade s tým, čomu sa rezort zaviazal v programovom vyhlásení vlády.

Ministerstvo trvá na tom, že podpora kultúrnych projektov musí byť v súlade so spoločenskými a hodnotovými prioritami celej spoločnosti tak, aby neboli v rozpore s tým, k čomu sa vedenie rezortu hlásilo pred voľbami. Preto bude pokračovať v podpore kultúrnych aktivít v súlade s národnými prioritami a hodnotami.

Striktne odmieta tvrdenia o „masívnom zásahu“ do odborného hodnotenia. Všetky zmeny a korekcie boli zrealizované na základe transparentného procesu a zohľadňovali strategické ciele programu Obnovme si svoj dom. Hodnotenia komisie sú dôležitou súčasťou rozhodovacieho procesu, no nie sú jediným kritériom pre prideľovanie dotácií. Ministerka kultúry môže zasiahnuť do rozhodovacieho procesu ohľadom prideľovania dotácií v akomkoľvek rozsahu.

Rezort kultúry naďalej pracuje na tom, aby proces dotačných programov prebiehal čo najplynulejšie, a to v záujme žiadateľov a efektívneho čerpania finančných prostriedkov.