Zážitok sa začína približne 2,5 kilometra dlhou cestou do podzemia. Návštevníkov vybavia svetlami a bezpečnostným odevom. "Vojdú do masívu, nad nimi bude 200 metrov horniny, pod nimi bude navozený materiál. Zažijú podzemné kino, ktoré premieta priamo na skaly. Súčasťou sú rôzne spôsoby dopravy, uvidia reálnu banskú techniku a niečo z baníckych tradícií," priblížil riaditeľ SMZ Roman Gažúr.

Atrakcia je však zatiaľ v rámci víkendových pobytov v hoteli, ktorý závody prevádzkujú. Cieľom je ukázať náročnosť baníckeho povolania verejnosti a zároveň zviditeľniť Gemer. Práve rast počtu návštevníkov je podľa KOCR to, čo región potrebuje. Primátor Jelšavy Milan Kolesár uviedol, že sprístupnenie tohto miesta rozšíri mozaiku turistických miest, ktoré ponúkajú. "Pridá sa k takým, ako je napríklad Coburgovský kaštieľ v Jelšave alebo gotické kostoly v okolí," zhrnul.

Podľa Gažúra je baníctvo vnímané ako odvetvie, ktoré si vyžaduje tvrdú prácu, je náročné na fyzickú zdatnosť a poskytuje ťažké pracovné podmienky. "Naším cieľom je zmeniť vnímanie verejnosti a priblížiť jej, akými technologickými zmenami tento sektor prešiel," objasnil. Zároveň chce poukázať na to, že baníctvo je kľúčovým pilierom hospodárskeho rozvoja každej spoločnosti.

SMZ v Jelšave fungujú vyše sto rokov, podnik patrí k najväčším svetovým producentom mŕtvo-pálenej magnézie. Podnik surovinu získava hlbinnou ťažbou na vlastnom ložisku Dubravský masív pri meste Jelšava. "Máme zásoby na ďalších 200 rokov, produkcia ide najmä pre oceliarenský a cementárenský priemysel a priemysel výroby žiaruvzdorných materiálov," doplnil. Spoločnosť je najväčším zamestnávateľom v regióne, v súčasnosti tu pracuje takmer 700 ľudí.