Aj pre Združenie na záchranu Starého hradu sa tento rok niesol vo vypätej atmosfére. Finančná pomoc od ministerstva kultúry je pre takéto dobrovoľnícke spolky kľúčová, preto taktiež s napätím očakávali, ako to dopadne.

„Doposiaľ bol náš najúspešnejší rok, čo sa týka dotácií, rok 2023. Po spomínaných predvolebných sľuboch sme očakávali, že tento rok bude ešte lepší. Žiaľ sa tak nestalo. Dostali sme 30-tisíc eur, a to po skončení sezóny, na začiatku októbra. Žiaľ, dotácie z programu Obnovme si svoj dom zlyhali a ministerstvo ich pridelilo veľmi neskoro, a to v októbri/novembri, pričom financie treba minúť do konca roka. Podľa mojich informácií mnoho pamiatok bude peniaze vracať, vyjdú navnivoč.

Nechcem, aby to vyzeralo, že sme nevďační. Práve naopak! Vážime si každú pomoc a verím, že sa situácia zlepší budúci rok a budeme môcť ministerstvu poďakovať. Budeme ho chváliť za to, že pracuje pre náš národ, pre Slovensko, tak ako pracujeme my – tí, ktorí hrady a pamiatky opravujeme. Bol by som veľmi rád, keby na ministerstve kultúry pochopili, že majú v ľuďoch, ktorí opravujú hrady a iné pamiatky, manažérov, lídrov, zanietencov, ktorým na našej vlasti záleží. A čo je obrovská výhoda, dokážeme pritiahnuť dobrovoľníkov a robíme to vo väčšine prípadov zadarmo, nezištne,“ vyjadril sa k tohtoročnej pálčivej téme riaditeľ združenia Rudo Mlích.

Hrad má vyzerať ako stredoveká stavba

Spôsob, akým naši dobrovoľníci pristupujú k záchrane hradov, sa len tak vo svete nevidí. „Hrad má vyzerať ako stredoveká stavba, nie ako replika stredovekej stavby neodborne postavená rýchlymi dostavbami a za použitia nevhodných, nepôvodných materiálov. Genius loci je pre nás dôležitý. Sami Maďari, Poliaci, Česi nám prajú a obdivujú našu prácu... Takú máme odozvu z okolitých krajín,“ hovorí Rudo Mlích.

Napriek trampotám s dotáciami sa na hrade počas roka usilovne pracovalo. „Tento rok máme rekord – 35 sobotných brigád. Murovali sme na dolnom hrade, a to múry hospodárskych miestností. Tie sme robili dobrovoľníckou prácou. Dobrovoľnícky sa venuje aj prísunu materiálu – vody, kameňa, vápna, piesku, teda logistike. Z dotácií sme murovali ťažko dostupné miesta na veži, a tu treba profesionálov. Ide o staticky kritické miesta, ťažko dostupné a nebezpečné. Mali sme šťastie. Hoci sme dostali financie po skončení murárskej sezóny (aj za ne ďakujeme), počasie nám prialo a celý október, časť novembra svietilo slnko a bolo nadpriemerne teplo. Murovali sme na miestach, kde slnko vysúšalo murivá, a tie nám aj pekne vyzreli. Som veľmi rád, že sa nám to takto podarilo. Gro našich nákladov bolo pokryté z dotácie ministerstva kultúry, pomohla aj dotácia z VÚC Žilina v rámci dotačného programu Regionálne dotácie 2024 a samozrejme veľmi nám pomohli naši priaznivci darom. Ďakujeme.“

Šoféri trúbili od nadšenia

Združenie dáva hrad do povedomia aj inými spôsobmi, napríklad počas podujatia Noc hradných zrúcanín hrad jediný raz v roku osvetlili. „Na hrade prespíme a pri tejto príležitosti ho nasvietime. Je to výborný tímbilding a nálada je vždy vynikajúca. Dnes osvetľujeme letkovými lampami na baterky. Ich výkon neustále stúpa, takže netreba centrálu a je to veľmi jednoduché, lacné a efektné. Šoféri pod Starým hradom, na ceste strečnianskym priesmykom trúbia a tešia sa s nami. Nevidia často nasvietený i Starý hrad. Bratské Strečno je osvetlené, myslím, pravidelne,“ poznamenal riaditeľ Združenia na záchranu Starého hradu.

V súčasnosti je už hrad zazimovaný, to znamená, že dobrovoľníci vypustili vodu, čo tam ostala a vzali z hradu všetko, čo môže zamrznúť. Žiaľ, pre zlú skúsenosť s krádežou tam už nenechávajú nič cenné. „Veríme, že hrad zimu prežije bez ujmy a spadne z neho čo najmenej kameňov. Je vo veľmi zlom stave. Treba si uvedomiť, že hrad je zrúcanina. Vstup je na vlastné riziko a treba si dávať vždy pozor.“

Zabudnutý hrad sa dočkal záchrany

Hoci Starý hrad patrí medzi naše najstaršie stredoveké pevnosti, s jeho budovaním sa začalo v prvej polovici 13. storočia, za národnú kultúrnu pamiatku bol vyhlásený až v roku 2017. O rok neskôr vzniklo združenia na jeho záchranu a v roku 2019 sa uskutočnila vôbec prvá pracovná brigáda na hrade.

„Myslím, že nehovorím iba za seba, ale my - dobrovoľníci máme hrad a miesto, kde sa nachádza, veľmi radi. Sme výborná partia, to je dôležité. Ja som zatiaľ konzistentný a dúfam, že mi to vydrží. Rodina ma podporuje, to si veľmi vážim. Verím, že nadšenie vydrží aj mojim priateľom na hrade. Vážime si prácu našich predkov. Je veľmi obdivuhodné postaviť hrad za cca 500 rokov a s technológiami v tom čase dostupnými. Radi by sme hrad zachovali pre nás i pre tých, ktorí prídu po nás. Naším cieľom je hrad zachrániť, zakonzervovať, aby nepadol. Urobiť ho bezpečným, v budúcnosti vybudovať expozíciu, vyhliadku. Z jeho veží je nádherný výhľad na Domašínsky meander,“ načrtol možnú budúcnosť hradu riaditeľ združenia.

Osídlený odjakživa

Na hrade pracujú bok po boku už šiestu sezónu. Čo ich na tejto pamiatke najviac fascinuje? „Mám pocit, že hrad je veľmi dobré miesto. Nechce sa nám niekedy z neho ani odísť. Často, keď v sobotu odchádzame z hradu, zhodneme sa, že by bolo dobre ostať. Neviem to lepšie opísať, ale je nám tam spolu dobre. Čo sa týka nejakej zaujímavosti, tento rok sme mali nálezy z laténu – Kelti. Predpokladám, že bol hradný vrch osídlený „odjakživa.“ Praveký človek, Kelti, Slovania. Našli sme tiež mincu Ondreja II. Moja hypotéza je, že pred kamenným hradom už stál hrad drevený, resp. hradisko. Zatiaľ je to hypotéza, ale kto vie? Výskum pokračuje a možno sa raz potvrdí,“ skonštatoval Rudo Mlích.