Slovensko na zdravotníctvo za posledné tri roky v priemere minulo 1592 eur na obyvateľa. "Napriek navýšeniu príspevkov stále zaostávame v platbe štátu za susedným Českom o viac ako 25 eur na osobu mesačne, čo vytvára takmer 900-miliónový ročný rozdiel medzi krajinami," priblížil hlavný autor štúdie Martin Smatana.

Zároveň zdôraznil, že problémy slovenského zdravotníctva sú aj politické. "Priemerná dĺžka pôsobenia ministrov zdravotníctva na Slovensku od roku 2000 do júla 2024 je len 537 dní, čo je jedno z najnižších čísel v Európe. Tento nedostatok kontinuity sťažuje realizáciu dlhodobých reforiem, ktoré sú kľúčové pre zlepšenie zdravotných výsledkov," vysvetlil.

Zo štúdie taktiež vyplýva, že Slovensko zostáva jedným z najhorších performerov v Európe v oblasti aktuálnej pripravenosti zdravotníctva, hneď za Rumunskom a Lotyšskom. Všetky tri krajiny dosiahli podľa nej len 62 percent z výsledku Nórska, pričom majú značné medzery v oblasti financovania zdravotníctva, infraštruktúry, ľudských zdrojov, bazálnych determinantov zdravia či dostupnosti inovácií.