K úspechu koncertu prispela aj Mekyho kapela a hostia. Pre mnohých divákov to bol vzácny večer v spoločnosti tvorby Mira Žbirku, ktorý by bol 21. októbra oslávil 72. narodeniny.

Večer otvorila dokrútka Mesto spí so Žbirkovým spevom. Ďalšie skladby — Melodicon, Morning Sun, Evening Star, Len s ňou, Milionkrát, Múr našich lások, Zažni, Co bolí to přebolí, Fair Play, V slepých uličkách, Katka a Ako Boh Mesačný svit — potom zazneli v orchestrálnej verzii. Hosťujúca violončelistka Terezie Kovalová zahrala sólo v piesni Slovenská a beatlesovkách Blackbird a Eleanor Rigby. Huslista Jaroslav Svěcený zahral ďalšiu Žbirkovu obľúbenú beatlesovku Yesterday a pridal aj Jesennú lásku. Orchester v závere zahral Atlantídu, Baladu o poľných vtákoch, Adriana Kučerová a Dievčenský spevácky zbor Slovenského rozhlasu zaspievali Vianočnú (o prímerí). Záverečným bol spolu s Mekyho kapelou hit Mám rád, ktorým Žbirka roky končil svoje koncerty.

Videoprojekciu na zadnej obrazovke kompletne pripravil Žbirkov syn David. V desiatkach dokrútok použil zábery z Londýna či Prahy, lavičku v parku na Račianskom mýte, prvé koncerty s Modusom, fotografie zo svadby Katky a Mekyho, úryvky z filmov Neberte nám princeznú, Perinbaba 2 či Fair Play. Všetko samozrejme korešpondovalo s hudbou z pódia.

Tento koncert nadväzuje na úspešnú prezentáciu Symphonic Albumu, vydaného 17. októbra 2011, ktorý ponúkol koncertnú podobu 12 Žbirkových skladieb v sprievode symfonického orchestra.

"Prvou spoluprácou s Mirom bolo turné v roku 2010, ktoré potom vyústilo do Symphonic Albumu. Miro dostal nápad, že čo keby sme to nahrali, vybral ich Miro. Je zaujímavé, že ten album sa nahrával tu vo Veľkom koncertnom štúdiu, kde bol aj dnes koncert. Meky veľmi chýba, myslím na neho, aj keď je mi ťažko, lebo Meky nebol iba kolega, parťák a dobrý kamarát, ale aj veľmi empatický človek," povedal pre TASR po koncerte dirigent Adrián Kokoš.

Umelecká dráha speváka, skladateľa a gitaristu Miroslava Žbirku začala už v jeho 15 rokoch so skupinou Modus klub, nasledovali orchestre Vlada Hronca a Gustáva Offermana. V roku 1976 obnovili s Jankom Lehotským skupinu Modus a prišla prvá, úspešná štvorročná etapa. V júni 1977 vyhrali Bratislavskú lýru so skladbou Úsmev. Keď sa v Moduse začali kopiť rozpory, odchádza aj z Lacom Lučeničom. Ešte s Modusom nahral v roku 1980 prvú vlastnú platňu s názvom Doktor sen. V ére Československa bol prvým slovenským zlatým slávikom za rok 1982. V júni 1983 vyhral Bratislavskú lýru so skladbou Nechodí. V rokoch 2002, 2004 a 2005 bol slovenským zlatým slávikom. Vydal 16 sólových albumov, posledný s názvom Posledné veci vyšiel v máji 2022, Žbirka ho nahral krátko pred smrťou (zomrel 10. novembra 2021), dokončil ho syn David.