Poukázala na to Konfederácia odborových zväzov (KOZ) SR na základe aktuálnej správy medzinárodnej poisťovacej skupiny Allianz.

"Finančný majetok Slovákov je po pandémii, energetickej kríze a vysokej inflácii úplne najnižší spomedzi vybraných krajín. V roku 2023 sme sa prepadli aj pod úroveň čistých finančných aktív priemerného Rumuna, keďže v predchádzajúcich rokoch boli v tomto ukazovateli na dne tohto rebríčka práve Rumuni," upozornil ekonomický analytik KOZ Ján Košč.

Kým priemerný Slovák vlastní podľa údajov Allianz čisté finančné aktíva vo výške 9160 eur, v prípade priemerného obyvateľa Českej republiky ide o 31.910 eur, Slovinska 28.970 eur, Maďarska 22.860 eur a Poľska 13.570 eur. Medziročne vzrástli čisté finančné aktíva občanovi SR o 150 eur, čo je porovnaní s porovnateľnými krajinami najmenej, zdôraznil Košč.

Druhým problémom, ktorí trápi slovenské domácnosti, je podľa analytika miera zadlženia. Po Estónsku má SR druhý najvyšší dlh, v priemere 10.560 eur na obyvateľa. Priemerný dlh slovenského občana je tak vyšší ako jeho čisté finančné aktíva, a to o 1400 eur.

"Podiel dlhu na hrubých finančných aktívach bol v roku 2023 na Slovensku vo výške 54 % a v medziročnom porovnaní stúpol o dva percentuálne body (p. b.). Druhí v poradí v regióne sú Estónci len s 31 % podielom, pričom ich podiel medziročne klesol o dva p. b.," vyčíslil analytik.

Upozornil, že čistý finančný majetok slovenských domácností je okrem vkladov v bankách z veľkej časti uložený v akciách, dlhopisoch a podieloch v druhom a treťom dôchodkovom pilieri. "Odhliadnuc od vkladov v bankách a súkromných investícií je finančný majetok v dôchodkovom sporení reálne nedostupný. Je nepoužiteľný napríklad na sanáciu vlastných dlhov, na prípadne preklenutie finančných problémov zapríčinených stratou zamestnania alebo nepriaznivou životnou situáciou," doplnil Košč.