"Kultúra a jej derivát kultúrnosť, sú základnými predpokladmi dobre fungujúcej spoločnosti. Dobre sa najesť a mať sa kde vyspať, to predsa potrebuje a dokáže každé zviera, ale dodržiavať pravidlá slušnosti, ľudskosti a znášanlivosti, ctiť vzdelanosť - teda kultúrne žiť, to dokáže iba človek. Teda, ak sa mu to podarí, pretože na ceste za týmto cieľom stretne veľa pokušení. Jednými z najhorších sú predstava kultúry ako ideológie, alebo ako konzumného tovaru," uviedol pre TASR organizátor mnohých kultúrnych podujatí.

Je známy aj pod prezývkou "Agnes", ktorú nadobudol ako stredoškolák. "Cez letné prázdniny v roku 1966 sme s kamarátmi brigádovali v lesoch za Štrbským plesom. Stavali sme bežecké trate pre budúce majstrovstvá sveta v klasických zimných disciplínach. Štíhli, s dlhými vlasmi a veľkými sekerami na pleciach. Agnes bola moja prázdninová láska. Už si ani nepamätám, ako vyzerala, ale vždy, keď sme kráčali lesom pred kamarátmi, tak sa nám smiali, že máme rovnaké nohy. Po prázdninách odcestovala domov do Plzne a nikdy viac som ju nestretol. Meno mi však nechala," vysvetlil Snopko.

Ladislav Snopko sa narodil 9. decembra 1949 v Košiciach, ale dospieval vo Vysokých Tatrách. V rokoch 1963 - 1967 absolvoval Strednú všeobecnovzdelávaciu školu v Poprade. Archeológiu vyštudoval v rokoch 1970 - 1976 na Katedre všeobecných dejín a archeológie Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Od roku 1975 patril k hlavným organizátorom alternatívnej umeleckej scény v Československu.

V rokoch 1976 - 1988 viedol výskum lokality Gerulata v Rusovciach. Prispieval do Večerníka, Ľudu, Mladých rozletov či Populáru. Vedúcim sekretariátu Kruhu priateľov českej kultúry na Slovensku bol v rokoch 1988 - 1989. V októbri 1989 bol aj členom prípravného výboru a hovorcom za Slovensko pri tvorbe medzinárodného Európskeho kultúrneho klubu. Pôsobil aj ako predseda Združenia Gerulata, prvého nezávislého združenia výtvarných umelcov a teoretikov na Slovensku.

Princíp legendárnych nezávislých podujatí Koncert mladosti, Čertovo kolo, Dotyky a spojenia, Blues na Dunaji, Folkfórum či Gitariáda, za ktorými Snopko stál, vychádzal podľa jeho slov zo slobodného ducha beat-generation, undergroundu a detí kvetín 60. rokov a smeroval do sveta hudobného a výtvarného umenia, ale aj histórie a architektúry. Podujatia spájali výrazných a slobodomyseľných umelcov k spoločnému prejavu.

Cyklus Dotyky a spojenia, z rokov 1985 až 1989 prezentoval neoficiálnu českú a slovenskú hudobnú scénu s neoficiálnym slovenským výtvarným umením. V rokoch 1982 - 1988 organizoval projekt Archeologické pamiatky a súčasnosť, v rámci ktorého na konkrétne zadanie z československej prehistórie reagovali českí a slovenskí výtvarníci, architekti či hudobníci.

Za pamätné Snopko označil multižánrové hudobné festivaly: Koncert mladosti v Pezinku (1976, 1977) a Čertovo kolo v bratislavskej hale Na Pasienkoch (1987, 1988). Koncerty mladosti sú dodnes považované za najvýznamnejšie podujatia alternatívnej rockovej scény v Československu 70. rokov, označované ako československý Woodstock.

Za úplne najväčšie a najdôležitejšie podujatie považuje Snopko pochod Bratislavčanov do Hainburgu počas Nežnej revolúcie, známy ako Ahoj Európa! 10. decembra 1989, na Deň ľudských práv, keď asi 150.000 ľudí prešlo do Rakúska a fakticky zrušilo Železnú oponu.

"Projekt sme pripravili spolu s Martinom Bútorom. Jeho hlavnú časť som koncipoval ako konceptuálnu ponuku pre nový typ fungovania Európy, keď na loď plávajúcu uprostred Dunaja pod hradom Devín sme smerom na Západ, ale aj na Východ umiestnili dve sady reproduktorov, ktoré ozvučovali rovnako rakúsky ako československý breh rieky. Z nich išli na obidve strany z rakúskeho brehu všetky príhovory Milana Kňažka a Jána Budaja, ako aj hlas Karla Kryla, ktorý spieval na palube. Loď tak plnila funkciu symbolického svorníka medzi dvomi, nedávno ešte znepriatelenými Európami," uviedol Snopko, jedna z hlavných osobností Nežnej revolúcie.

Snopko patril k zakladajúcich členov VPN. Od roku 1989 až po zánik VPN v roku 1991 bol členom jej Koordinačného centra. V roku 1990 sa stal poslancom Slovenskej národnej rady. Bol tiež hlavný koordinátor kultúry, vzdelávania, športu a turistiky krajín Stredoeurópskej iniciatívy, vtedy známej ako Pentagonála. Je zakladateľom fondu kultúry Pro Slovakia a ako minister kultúry pôsobil v rokoch 1990 - 1992.

Riaditeľom Kultúrnych zariadení v Petržalke bol v rokoch 1996 - 2011. Ako poslanec Bratislavského samosprávneho kraja pôsobil v rokoch 2001 - 2017, pričom bol predsedom jeho kultúrnej komisie. Riaditeľom Slovenského inštitútu v Prahe bol v rokoch 2012 - 2014, a potom až do konca júna 2019 šéfoval Palácu Lucerna v Prahe. V rokoch 2021 - 2024 ako člen Správnej rady Nadácie SPP revitalizoval a o televízny záznam rozšíril najvýznamnejšiu súťaž obnovy kultúrneho dedičstva na Slovensku Fénix - kultúrna pamiatka roka.

Je Oficier rádu umenia a literatúry Francúzskej republiky (1992). Od roku 2019 nositeľ Radu Ľudovíta Štúra I. triedy. Tiež je držiteľ Zlatej medaily Univerzity Komenského (2019) a Ceny slobody Antona Srholca (2022).

V tomto roku uplynulo 35 rokov od Nežnej revolúcie a podľa Snopka sa okrem odluky cirkvi od štátu splnilo všetkých ostatných jedenásť bodov, ktoré VPN komunistom predložila. Otázkou je však podľa neho to, ako sa tieto požiadavky naplnili.

"Ak nie sme spokojní, tak to je náš vlastný a nie cudzí problém, pretože Slovensko, teda najmä Slováci na ňom žijúci, nikdy za stáročia svojej existencie neboli takí slobodní a svojprávni, ako sú od Nežnej revolúcie až podnes. Máme v plnej miere veci vo vlastných rukách a s nimi samozrejme aj zodpovednosť za seba. Napriek turbulenciám, ktoré práve zažívame, nestrácam nádej, pretože verím, že práca tisícov nadšených ľudí dobrej vôle má aj napriek súčasným neprajníkom zmysel," zdôraznil Snopko.

Do totalitnej minulosti môže podľa neho Slovensko vrátiť iba vlastná hlúposť a tá, vo svete, kde platia fyzikálne zákony, je ako celoštátny kolektívny jav naozaj bez perspektívy.

"Po revolúcii sme urobili veľkú chybu, že sme sa v prvom rade nesústredili na vzdelanie a kultúru. Verili sme, že keď dáme dohromady ekonomiku, všetko ostatné pôjde samopohybom dopredu. Dnes vidíme, že to nie je pravda. Napriek tomu si ešte stále myslíme, že nám bude stačiť, keď budeme špeciálne podporovať iba zdravotníctvo či sociálne veci. Bohužiaľ, tak svet nefunguje, pretože pomáhať slabším a chorým dokážu efektívne iba vzdelaní a kultúrni ľudia. Ja dúfam, že raz túto pravdu spoznáme aj na Slovensku," dodal pre TASR Snopko.