Dodal, že zvyšovanie odvodov môže mať v dnešnej situácii aj určitý protirastový efekt. "Na zvýšení zdrojov do zdravotníctva tak budú prispievať v ešte väčšej miere ako doteraz platcovia odvodov, teda ekonomicky aktívni - pracujúci a takmer vôbec, alebo len veľmi nepriamo tí, ktorí zdravotné odvody neplatia (napr. dôchodcovia), ale zato zdravotnú starostlivosť čerpajú často oveľa intenzívnejšie," vysvetlil.

Lepším spôsobom by bolo podľa Zachara zaťažiť spotrebu. V prípade zdravotníctva, zoficiálniť a zaregulovať poplatky, prípadne zaviesť pripoistiteľnú spoluúčasť na liečbe a zároveň stanoviť úľavy a ochranné stropy pre odkázaných. "To by okrem nových oficiálnych zdrojov do zdravotníctva prinieslo aj obmedzenie zbytočných návštev pacientov v nemocniciach a ambulanciách, ktorých je veľa," ozrejmil.

Očakáva, že na mandatórne výdavky rozpočet stačiť bude. Na väčší rozvoj zdravotníctva by však podľa neho bolo potrebné aj navýšiť platby za poistencov štátu. "To však asi už náš rozhadzovačný rozpočet neunesie. Je to daň za naše neefektívne a populistické nakladanie s verejnými financiami v súčasnej dobe, ako aj v minulosti a za averziu k realizovaniu reforiem, ktoré by naštartovali hospodársky rast," skonštatoval.

Sadzba na zdravotné odvody pre zamestnávateľov, samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO) a tzv. samoplatiteľov sa má od nového roka zvýšiť o jeden percentuálny bod. Návrh novelizácie zákona o zdravotnom poistení v pondelok (4. 12.) schválila vláda v rámci opatrení na zlepšenie stavu verejných financií. Podľa ministerky zdravotníctva Zuzany Dolinkovej (Hlas-SD) zvýšenie odvodov prinesie pre sektor 357 miliónov eur navyše.