Alexander Gernát bol aktívnym členom ÚĽUV (Ústredie ľudovej umeleckej výroby) už od roku 1968. Ako sa dozvedáme aj z oficiálnej web stránky tejto organizácie, jeho aktívnym remeslom bola výroba vzduchozvučných nástrojov. Venoval sa predovšetkým výrobe gajdíc, čo je hudobný nástroj, na ktorom hrávajú výhradne muzikanti na Šariši.

Gajdica patrí do skupiny hudobných nástrojov, kam sa radia aj všetky typy gájd. Vyrába sa vŕtaním do dreva liesky, bazy alebo javora. Telo nástroja tvoria tri časti: pískadlo, melodická píšťala a kravský roh. Na píšťale je zvrchu vyrezaných šesť otvorov, siedmy je na zadnej strane. Hlas nástroja je mimoriadne prenikavý a sýty. V minulosti boli podobné nástroje pravdepodobne rozšírené po celom Slovensku.

Gajdice sú svetový unikát, ktorý pán Gernát ešte vylepšil – vytvoril dvojgajdice. Špekuloval dovtedy, kým sa mu nepodarilo vyrobiť gajdice-dvojičky. Hrať na dvojičkách je zložitejšie a pán Gernát tomuto umeniu priučil aj svojich dvoch synov. Gajdice sa vyrábajú z bazového dreve, dôležité je však aj to, kde baza rastie. Tá, ktorá rastie pri vode, má totiž horší zvuk. Dobre znejú gajdice z bazy, čo rástla v lese.

Zdroj: fondtlk.sk

„Alexander bol jeden z posledných tradičných predstaviteľov folklóru v regióne, ktorý prebral hru na gajdici od Andreja Mizeráka aj s Milanom Kandráčom, otcom známeho hudobníka, a nasledovníci si to od nich osvojili. Chcel hrať duo ako oni, tak prišiel s dvojgajdicou. Je obdivuhodné, ako ju dokázal vytvoriť, i keď nemal žiadne hudobné vzdelanie. Nebolo to jednoduché a trvalo to dlho, ale teraz to je svetový unikát,“ povedal o ňom Anton Lazorík ml., ktorý je dušou folklórnej skupiny v Krivanoch.

Ako folklorista pochodil pán Gernát takmer celú Európu. Veľký úspech mali so súborom v Poľsku, Holandsku, Chorvátsku i v Turecku. Dvojgajdica sa vďaka Alexandrovi Gernátovi dostala aj na erb jeho rodnej obce Krivany. Jeho dobrý priateľ a obdivovateľ, hudobník Marek Kasina, sa podujal dostať dvojgajdicu do Zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.

Alexander Gernát účinkoval tiež v mnohých ľudových filmoch. Aktívnym vystúpením sa zúčastnil na množstve folklórnych festivalov. Svojou činnosťou sa výrazne podpísal pod zachovanie ľudovej tvorby, predovšetkým v regióne Šariš.