Kostol je ranogotický a bol postavený v druhej polovici 13. storočia. Na prelome 17. a 18. storočia bol interiér barokizovaný, v kostole bol umiestnený nový barokový mobiliár. S touto barokizáciou súvisí aj umiestnenie nového hlavného oltára.

Oltár bol zhotovený v roku 1700 neznámou sochárskou a rezbárskou dielňou zo stredoslovenského okruhu (v dnešnom geografickom členení) a neznámym maliarom, pravdepodobne taktiež z tohto územia. Výška oltára je 6,94 m, šírka 4,66 m a hĺbka 1,41 m.

Už pred realizáciou reštaurátorského výskumu bolo zrejmé, že drevná hmota bola napadnutá aktívnym drevokazným hmyzom, ktorý narušil jej štruktúru a pevnosť.

Na dobu reštaurovania boli drevená oltárna architektúra, svätostánok, oltárne sochy a obrazy demontované a dočasne premiestnené do Oblastného reštaurátorského ateliéru Bratislava. Vo svätyni kostola zostal murovaný kamenný obetný stôl.

Reštaurovanie vychádzalo zo základného metodologického postupu reštaurovania – zásady zachovania originálu a reverzibilnosti sekundárnych zásahov (aplikovaných materiálov a technológie) a realizovalo sa konzervačnými a rekonštrukčnými spôsobmi, zameranými na obnovu výtvarných a umelecko-remeselných hodnôt národnej kultúrnej pamiatky.

Pri samotnom reštaurovaní boli zistené zaujímavé skutočnosti. Okolo tordovaných stĺpov sa ovíja stonka vinnej révy, z ktorej vyrastajú listy a plody. Pri plošnom odstraňovaní sekundárnych náterov bolo zistené, že na tieto stonky okolo stĺpov boli použité skutočné zdrevnatené stonky z vinnej révy – neboli vyrobené z iného dreva. Neskôr boli počas sekundárnych úprav niektoré časti nahradené.

Pôvodné historické zdrevnatené stonky viniča boli pri reštaurovaní zachované.

V priebehu reštaurovania sa konali kontrolné dni, ktorých sa okrem metodika Krajského pamiatkového úradu Banská Bystrica zúčastňoval aj čerínsky farár Dušan Mesík a ním pozvaní členovia farnosti.

Farníci tak mali možnosť sledovať priebeh jednotlivých reštauračných prác s odborným výkladom reštaurátorov. Videli (a aj cítili) proces petrifikácie, boli pri odstraňovaní sekundárnych vrstiev a dočisťovaní na primárnu vrstvu, tmelení a kriedovaní lokálnych poškodení, lokálnej retuši pôvodných fragmentov zlátenia a striebrenia, pri zlátení a striebrení povrchu vybraných častí či pri zjednotení povrchu tmelených častí napodobivou retušou.

Zdroj: Pamiatkový úrad SR