Vápencové bralo, vypínajúce sa nad zurčiacim Váhom, je domovom kedysi najbezpečnejšej pevnosti Považia. Strečniansky hrad je konzervovaná a pamiatkovo upravená zrúcanina stredovekého hradu, z prelomu 13. a 14. storočia. Bralo, na ktorom hrad stojí, však bolo osídlené už v dobe železnej. V dobe svojho postavenia hrad slúžil na ochranu územia a výber mýta.

Po smrti legendárneho Matúša Čáka Trenčianskeho sa stal hrad kráľovským majetkom, neskôr bol známy zmenami vlastníkov. Do 15. storočia sa uvádzal ako majetok Stiborovcov, neskôr sa ocitol v držbe kráľovnej Barbory. Postupom času sa na ňom realizovali aj mnohé stavebné úpravy, ktoré rozširovali jeho areál.

Zdroj: Považské múzeum

V roku 1446 bol hrad majetkom liptovského zemana Pongráca, neskôr ho kráľ Matej Korvín daroval vojvodovi Kinižimu. V roku 1523 vdova po Kinižim predala hrad Jánovi Zápoľskému, aby ho ten následne prenechal súrodencom Kostkovcom.

Hrad zažil svoje vzostupy a pády, nezabudnuteľne sa však do neho vryli osudy jeho niekdajších obyvateľov. V 17. storočí hrad obývala Žofia Bosňáková, manželka Františka Vešeléniho, známa aj ako svätica zo Strečna. Kým sa jej muž zdržiaval mimo hradu, ona sa venovala modlitbe a konaniu dobrých skutkov. Jej silnej viere v Boha sa vraj rovnala už len jej empatia a súcit ku chorým a trpiacim. Napriek jej dobrosrdečnosti a skromnosti jej nebol dopriaty dlhý život. Zomrela ako tridsaťštyri ročná a zanechala po sebe dvoch malých synov.

Zdroj: Považské múzeum

Po Žofiinej smrti sa jej manžel znova oženil s krásnou Máriou Séčiovou, prezývanou aj Muránska Venuša, ktorá ho očarila pri dobývaní Muránskeho hradu. Hovorí sa, že tu Strečnianský hradný pán padol do zajatia a dostal na výber, buď zradí cisára a ožení sa s Máriou, alebo ho čaká smrť. Vešeléni sa rozhodol pre smrť netušiac, že to bola iba skúška Márie, ktorá ním bola tiež očarená.

Po smrti Vešeléniho bol hrad zdemolovaný cisárskym vojskom a pustol. Konzervovanie zrúcaniny začalo už koncom 19. storočia, narušila ho však druhá svetová vojna.

Zdroj: Považské múzeum

„V roku 1970 bol vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku. Po dlhotrvajúcich rekonštrukčných prácach je od roku 1995 sprístupnený pre verejnosť,“ uvádza Považské múzeum na svojej webovej stránke.

Otázky o bežnom chode hradu, ale aj o nadchádzajúcich udalostiach pre redakciu SP21 zodpovedal tím Považského múzea a správy Strečnianskeho hradu.

Ako vyzerá bežná starostlivosť o chod hradu? Koľko ľudí si vyžaduje? (Odpovedá Katarína Repáňová – správkyňa hradu)

• Hrad Strečno je otvorený od apríla do októbra, niekedy aj novembra, ak je priaznivé počasie. V tomto čase sa o jeho prevádzku starajú traja zamestnanci: správkyňa hradu, upratovačka a údržbár. Mimo hlavnej sezóny sa robia väčšie opravy, prebieha generálne upratovanie, pripravujú sa projekty a celková koncepcia podujatí na celý rok. Ich príprava zaberá veľa času, preto je dôležité venovať jej dostatočnú pozornosť. Keď sa hrad otvorí pre návštevníkov, jeho prevádzka si vyžaduje aj dve pokladníčky a lektorov. Prehliadky na hrade prebiehajú len so sprievodcom, preto ich je počas leta až 15. Samozrejme, počas podujatia je organizácia prehliadok oveľa náročnejšia a prispôsobuje sa celkovému programu.

Zdroj: Považské múzeum

Aká je vízia hradu do budúcna? (odpovedá Michal Jurecký – riaditeľ Považského múzea)

• V budúcnosti by sme chceli pokračovať v rozšírení interaktívnej expozície, ktorú sme začali v minulom roku a veľkou víziou by bolo zastrešenie kaplnky a severného paláca, čo by bolo žiaduce nielen z hľadiska ochrany muriva, ale hrad by celkovo nadobudol iný – nový rozmer.

Zdroj: Považské múzeum

Čo najviac fascinuje Vašich návštevníkov? (odpovedajú lektori Barbora Mikulová a Lukáš Židek)

• Návštevníkov najviac fascinujú výhľady z veže. Je to miesto, ktoré ich najviac zaujíma a zdržia sa tam najdlhšie. Ľudí celkovo prekvapí rozloha hradu, pretože z cesty sa im zdá menší. Často sa čudujú, ako sa mohol taký veľký hrad v minulosti vykúriť, zaujíma ich, či bol hrad podpivničený a podobne. Niekedy prídu s rôznymi mylnými informáciami, ale my im radi odpovieme na všetky otázky a uvedieme veci na pravú mieru.

Návštevníkov zaujímajú aj rôzne informácie, napríklad sa pýtajú, či bol hrad v minulosti dobitý, koľko ľudí tam žilo a v akých priestoroch hradu bývali, koľko schodov sa nachádza na hrade, či bola veža zastrešená, kde sa nachádzali hospodárske budovy, ako dlho sa hrad staval a podobne. Samozrejme, zaujímavý je pre nich príbeh Žofie Bosniakovej, chcú vedieť podrobnosti o jej smrti, objavení neporušeného tela a pýtajú sa, čo sa stalo s jej pozostatkami. Zvedaví sú tiež na to, odkiaľ mali v hrade pitnú vodu, keďže studňa na nádvorí nebola dokončená. Práve pri studni tiež často špekulujú, či nebola medzi hradom Strečno a Starhradom tajná chodba.

Zdroj: Považské múzeum

Aké udalosti sa v najbližšom období na hrade odohrajú? (odpovedá Magdaléna Lacková - hovorkyňa Považského múzea)

• Oficiálne hrad otvoríme už na Veľkú noc. Prvýkrát ho môžu ľudia navštíviť 30. marca. Tento rok bude špeciálne venovaný Žofii Bosniakovej. V nedeľu 28. apríla pozývame všetkých na podujatie s názvom „So Žofiou na hrade,“ na ktorom si pripomenieme 380. výročie jej úmrtia. V nedeľu 2. júna – na deň 415. výročia jej narodenia – chystáme tradičný Deň detí plný zábavy pre celú rodinu. Počas leta pripravujeme obľúbené nočné prehliadky, prvá sa bude konať 17. júla a druhá 14. augusta. Podujatie „Hradné hry Žofie Bosniakovej,“ ktoré sa uskutoční 11. augusta, prinesie i niekoľko noviniek v programe. Do minulosti sa na hrade vrátime aj v nedeľu 22. septembra na podujatí „Cestovanie v čase.“ Sezónu ukončíme ako obvykle na prehliadke s názvom „Noc duchov, tekvíc a strašidiel.“ Tento rok sa všetky tajomné bytosti stretnú v sobotu 26. októbra.

Zdroj: Považské múzeum

POVESŤ

Pltníci na Váhu sa musia pri svojej robote obracať. Starosti im vie narobiť rozvodnená rieka, ale nebezpečenstvom sú najmä skaly, o ktoré sa ich plť môže rozbiť. A ku skalám sa viaže aj známa povesť z pod Strečnianskeho hradu. Príbeh spomína dobrosrdečnú Margitu, ktorej otec sa znova oženil s mladou ženou. Nová macocha nevedela Margitu vystáť, závidela jej krásu a dobrotu. Niektoré zdroje uvádzajú aj mládenca, do ktorého sa obe ženy zaľúbili a ktorý si vybral Margitu.

Macocha dlho premýšľala, akoby sa jej pomstila. V jeden večer ju potajomky sledovala a pri nebezpečnej ceste okolo rieky ju sotila zo skaly do rozbúreného Váhu. Pravda však vyšla najavo a macocha, šialená zo svojho činu, skočila do spenených vôd a našla smrť. Pozostatky brál sa nazývajú Margita a Besná, a pltníci sa musia mať na pozore, keď popri nich vedú svoje plte.

Zdroj: Považské múzeum

LEGENDA O SUSEDOCH

Strečniansky hrad má suseda, na opačnom brehu rieky sa vypína Starý hrad, nazývaný aj Starhrad. Koluje legenda o niekdajších pánoch týchto hradov, ktorí sa v rovnakom čase zamilovali do rovnakej ženy. Strečniansky hradný pán si u nej násilím vynútil sobáš, kým ona milovala hradného pána zo Starého hradu.

Ako pomstu za neopätovanú lásku nevesty, pán zo Strečna zavraždil svojho nepriateľa. Jeho milovaná však utiekla a on, v snahe nájsť a odprosiť ju, rozhodol sa čakať ju na brehu Váhu. Miesto krásnej ženy za ním však prišiel tajomný rytier v brnení, ktorého hradný pán bez váhania zabil. Legenda hovorí, že pod brnením však nebol neznámy muž, ale jeho vlastná manželka.

Pri tvorbe článku sme využili informácie z nasledujúcich zdrojov: Hrady, zámky a kaštiele na Slovensku (Peter Maráky, Daniel Kollár, Janka Oršulová), www.pmza.sk