Vynikal aj ako divadelný herec, kde mal rovnako možnosť stvárniť rôznorodé postavy, ktoré mu priniesli všeobecný úspech.
Významná, výrazná a charizmatická filmová, divadelná a rozhlasová osobnosť Štefan Kvietik bude mať v piatok 10. mája 90 rokov. Pri tejto príležitosti poskytol legendárny umelec Tlačovej agentúre Slovenskej republiky rozhovor.
Ako ste sa dostali k herectvu?
- Človek potrebuje mať v živote aj kus šťastia, ktoré som vďaka bohu mal.
Mali ste v mladosti vzory? Či už z prostredia filmu alebo divadla?
- Počas štúdia herectva na VŠMU, prvého angažmánu v Armádnom divadle v Martine a už ani nehovoriac v období môjho pôsobenia v Slovenskom národnom divadle som bol obklopený veľkými osobnosťami pedagógov, režisérov a hercov. Napríklad Jozefom Budským, Júliusom Pántikom, Karolom L. Zacharom, Pavlom Hasprom a ďalšími.
Vyrastali ste v generácii veľmi silných hereckých osobností. Na ktorých z nich najčastejšie spomínate?
- Ako svojich kolegov a kolegyne som zažil ešte Janka Borodáča, Andreja Bagara, Mikuláša Hubu st., Martina Gregora, Viliama Záborského, Oľgu Borodáčovú, Alžbetu Poničanovú, Hanu Meličkovú, Máriu Bancíkovú, Máriu Prechovskú.
Z vašich hereckých ´rovesníkov´ vám boli ktoré osobnosti najbližšie?
- Nemôžem nespomenúť generačne i ľudsky mne blízkych vynikajúcich hercov a herečky. Boli nimi Karol Machata, Ctibor Filčík, Gustáv Valach, František Dibarbora, Ladislav Chudík, Elo Romančík, Ivan Rajniak, Ivan Mistrík, Leopold Haverl, Michal Dočolomanský, Oldo Hlaváček, Jozef Adamovič, Juraj Kukura, Dušan Jamrich, Mária Kráľovičová, Vierka Strnisková, Zdenka Grúberová, Milka Vášáryová, Božidara Turzonovová, Soňa Valentová a mnohí ďalší, ktorí tvorili v SND v čase môjho pôsobenia hviezdne zoskupenie.
Za dobrým filmom či divadelným predstavením obecenstvo väčšinou vidí hercov. Netreba však zabúdať na režisérov. S ktorými z nich sa vám najlepšie spolupracovalo?
- Bol som jedným zo šťastlivcov, ktorí sa mohli umelecky realizovať aj vo filmovej, televíznej a rozhlasovej tvorbe. Spolupracoval som s Martinom Hollým, Petrom Solanom, Otakarom Vávrom, Paľom Bielikom, Martinom Ťapákom, Andrejom Lettrichom, či Jurajom Jakubiskom. Vysokú kvalitu dokumentujú tiež známe bratislavské televízne pondelky s vynikajúcou dramaturgiou Daniela Michaelliho a celou plejádou výnimočných režisérov. Inšpiráciu som hľadal aj v majstrovstve mnohých velikánov českého herectva. Dnes ďakujem osudu, že som v takejto konštelácii vzorov mohol prežiť celú svoju hereckú kariéru.
Čo považujete za najväčší úspech vo vašej bohatej profesionálnej kariére?
- Každá umelecká činnosť vzniká pre človeka, pre jeho zážitok, poznanie, emocionálne a duchovné obohatenie, inak by nemala zmysel. Ak som svojou obsiahlou hereckou tvorbou na divadelných doskách, pred filmovou alebo televíznou kamerou a v rozhlase aspoň do istej miery naplnil spomínané atribúty, tak môj herecký príbeh nebol márny a zbytočný.
Zahrali ste si plejádu rôznorodých doteraz kultových úloh, či už vo filme alebo v divadle. Čo pre vás znamenali?
- Jednotlivé postavy ma obohacovali nielen po profesionálnej stránke, ale aj ako človeka. V možnosti prežiť toľko životov. Veď čo postava, to iný charakter, osud, životný príbeh. Robiť pre mňa akúkoľvek selekciu je veľmi ťažké, pretože každá z nich má svoje špecifiká, či už ide o námet, príbeh, prostredie, režijné a herecké obsadenie.
Predsa, boli postavy, ktoré vás obzvlášť ovplyvnili alebo vám určitým spôsobom prirástli k srdcu?
- Nedá mi nespomenúť postavy väzňa Komínka vo filme Boxer a smrť, Pirina v Medenej veži, Urbana Habdžu z Červeného vína a Sama Pichandu z Tisícročnej včely.
Všetko sú to mimoriadne úspešné snímky. Účinkovali ste aj v množstve inscenácií. Boli aj medzi nimi pre vás najvzácnejšie úlohy?
- Bohatosť jednotlivých divadelných aj televíznych inscenácií mi ponúkla veľké príležitosti stvárniť rôznorodé postavy, ako boli napr. Andrej Bolkonskij vo Vojne a mier, Joe v Čase tvojho žitia, či Tomáš v Buddenbrookovcoch. Tie ma síce neraz potrápili, ale posunuli ďalej v mojej hereckej tvorbe.
Životom herca je často ovplyvnená celá rodina. Ako to fungovalo a funguje u vás?
- Herecké manželstvo vyžaduje najmä obrovskú toleranciu, porozumenie a podporu, ktorú mi po celý život poskytovala moja manželka Eva. Aj v tomto ohľade mám veľké šťastie, keďže rodina a rodinné zázemie pre mňa veľa znamenajú.
Ďakujeme, že nás čítate. V prípade, že ste našli v článku chybu, napíšte nám na redakcia@sp21.sk
Pre pridávanie komentárov do diskusie sa musíteprihlásiť