Nie, počas výletu určite dušu so seba nevypotíte, ale treba rátať so strmším výstupom, a preto sa na túto príležitosť vhodne obujte. Výlet zvládnu aj staršie deti, ale určite sa pripravte na frflanie, ktoré pravdepodobne započujete aj zo svojich vlastných úst 😊. Ale verte tomu, že hore na všetko zabudnete...

Ktorou trasou?

K rozhľadni sa dá dostať z dvoch východiskových miest. Prvá trasa sa začína na parkovisku pod hradom Strečno a môžeme ju označiť za tú kratšiu (cca 40 minút), ale náročnejšiu alebo sa môžete vydať po turistickom chodníku s nástupom pri miestnej predajni potravín (Jednota). Po tejto trase sa dostanete k rozhľadni za približne hodinu a štvrť, ale výstup je pozvoľnejší. My sme sa rozhodli pre prvú možnosť, ale aby sme si výlet urobili zaujímavejší, cestou späť sme sa vydali po druhom chodníku. Prešli sme teda obe trasy, a pre väčší zážitok odporúčame nasledovať naše kroky.

Skôr, ako sa vydáme na rozhľadňu, čo sme o nej zistili? Vyhliadková veža bola na vrchu Špicák postavená koncom roku 2017, aj keď myšlienka vytvoriť v obci takúto atrakciu žila u miestnych dávno predtým. Teda minimálne desať rokov dozadu. Vtedajšia snaha o jej vybudovanie však nepadla na úrodnú pôdu a myšlienka musela byť odsunutá bokom až do okamihu, keď sa obec zapojila do mikroprojektu financovaného EÚ a získala financie na jej vybudovanie.

Špicatý Špicák

Pýtate sa, prečo rozhľadňa nesie názov Špicák? Je pomenovaná po kopci, na ktorom stojí. Nepatrí síce medzi najvyššie okolité vrchy, ale je najprístupnejší z obce. Názov dostal podľa svojho ostrého reliéfu, a preto bol dokonalou voľbou na výstavbu rozhľadne. Zaujímavosťou je, že v minulosti bol holý, nezalesnený. Údajne práve kameň zo Špicáka bol použitý na výstavbu hradu Strečno na protiľahlom svahu.

Našu túru teda začíname na parkovisku pod hradom Strečno, kde sa na informačnej tabuli dočítame čo-to o cieli nášho výletu. Podľa turistickej cedule máme sledovať žltú značku. Pozor, chodník nevedie po ceste na hrad Strečno, ale začína v miestnej časti Strečno-Krakov. Čiže nekráčame smerom k hradu, ale do „Krakova“.

Prechádzame cez miestnu, pravdepodobne najstaršiu časť a hľadáme ďalšie turistické značky, ktoré nás navedú správnym smerom. Odporúčame pohľadom prehľadávať hlavne pravú časť cesty, aby ste neprepásli najbližšiu odbočku. Na tú upozorňuje aj tabuľa Rozhľadňa Špicák, ktorá je pripevnená na stĺpe verejného rozhlasu. Od tohto momentu sa treba pripraviť na neustále stúpanie s krátkou medziprestávkou na prvom a zároveň poslednom odpočívadle.

Stupák

Z tohto miesta bude cesta opäť už len stúpať. Výstup bude trvať približne 20 až 30 minút. Závisí od toho, aké tempo zvolíte. Budete prechádzať už len cez les po vychodenom teréne, preto sa treba dobre obuť, aby sa vám nešmýkalo. Ak už vidíte rozhľadňu pred sebou a máte pocit, že to najhoršie máte za sebou, musíme vás vyviesť z omylu. Najstrmší úsek je ešte len pred vami. Vďaka miestnym turistom a nadšencom je však táto časť od roku 2019 oveľa prístupnejšia, a to prostredníctvom dreveného schodiska so zábradlím, ktoré je ukotvené do terénu a končí pri rozhľadni.

Rozhľadňa je postavená z dreva a síce nepatrí medzi tie najvyššie v okolí, meria“ iba“ 8,2 metra a má len jednu vyhliadkovú plošinu, predsa výhľady z nej patria medzi najkrajšie. Z najvyššieho bodu rozhľadne dovidíte až do Žiliny, budete môcť obdivovať hrebeň Malej Fatry, rozoznávať jeho jednotlivé kopce, sledovať krajinou sa vinúci Váh až po Vodné dielo Žilina, pozorovať život v Strečne či Nezbudskej Lúčke a v diaľke zahliadnete aj Varín, Mojš či Gbeľany.

Štyri hrady

Pohľad, ktorý vás zaručene chytí za srdce, je výhľad na hrad Strečno z vtáčej perspektívy. Hradná zrúcanina sa bude vypínať priamo pod vami. Verte, že za tento zážitok vám bude stať každá spálená „kalória“. Navyše priamo z veže rozhľadne budete vidieť hradov viac, dokopy štyri!

Ak sa zadívate smerom na Krivánsku Malú Fatru, uvidíte spomínaný hrad Strečno a v pozadí vežu Starého hradu, pri skúmaní kysuckých Javorníkov môžete v diaľke zazrieť nielen komíny Žilinskej teplárenskej, ale aj vežu Budatínskeho hradu. A pri pohľade na Strážovské vrchy pri veľmi dobrej viditeľnosti môžete v diaľke zahliadnuť obrysy Lietavského hradu. No nie je to úchvatné?

Prastará rieka

Okrem tabúľ, ktoré pomenúvajú okolité kopce a upozorňujú na najbližšie hrady, sa dole pri rozhľadni môžete niečo dočítať o samotnom vzniku okolitého pohoria a najstaršej histórii obce. Nás napríklad zaujala informácia, že koryto Váhu je skutočnou historickou raritou a že Váh cez tieto miesta pretekal, ešte keď okolitá krajina bola široká a rovinatá. Keďže mala veľmi pozvoľný sklon, rieka si vytvorila široké meandre. Najväčší zo štyroch meandrov je práve Domašínsky, na ktorý je najkrajší výhľad zo Starého hradu, ale možno ho, teda aspoň časť z neho, pozorovať aj z rozhľadne.

Ďalej sa dozvedáme, že v susednej Nezbudskej Lúčke sa nachádza unikátne ložisko prírodného asfaltu, ktorý vznikal v špecifických podmienkach rozkladom organických zvyškov v morskom dne. Asfalt sa v týchto miestach ťažil začiatkom 20. storočia, ale po vyrazení spodnej vody bola ťažba ukončená a lom zaliala voda. Dnes na tomto mieste nájdete už len jazero s tyrkysovo-modrou farbou a starú budovu drtičky asfaltu – posledné pozostatky bývalej baníckej činnosti.

Zážitkový okruh

Nasýtení informáciami a uspokojení výhľadmi na okolitú krajinu z doteraz neokúsenej perspektívy sa pomaly vydávame na cestu späť. Ako sme na úvod článku spomínali, pre návrat sme si zvolili druhú prístupovú cestu a to po zelenej značke vedúcej po miestnej lesnej ceste, kadiaľ vyvážali materiál na výstavbu rozhľadne. Chodník v jednej časti ide cez hustý tmavý les, kde pri trochu väčšej fantázii radšej zrýchlite krok, aby ste sa čo najskôr ocitli dole na lúkach.

Keď sa pred nami otvorí krajina, opäť sa kocháme ďalekými a hlbokými pohľadmi, míňame miestnu krížovú cestu, ktorá tu bola postavená len nedávno a blížime sa k dedine. Prechádzame okolo kostola, za sebou zanechávame prvé rodinné domy a pomaly sa dostávame k miestnym potravinám, kde sa začína trasa po zelenej značke. Zostup z rozhľadne sme zvládli asi za 40 minút. Spokojní s dnešným výletom sa za odmenu zastavujeme v penzióne pod cintorínom, kde podľa našej skromnej mienky pečú najlepšiu pizzu široko-ďaleko. Odporúčame!