Narodil sa 22. októbra 1974 v Jacovciach pri Topoľčanoch, kde v miestom HC VTJ aj začal s hokejom. Odtiaľ putoval do Dukly Trenčín, za ktorú stihol odohrať ešte jeden ročník v bývalej federálnej lige a ďalší už v novovzniknutej slovenskej súťaži. V nich nadviazal stále v mladučkom veku na svoju žiarivú sezónu z druhej slovenskej súťaže, kde strieľal góly medzi dospelými ako dorastenec.

Potom už zamieril do zámoria, kde si ho v drafte roku 1993 vybral v 5. kole z celkového 111. miesta Edmonton Oilers. V NHL debutoval v sezóne 1995/1996, po dvoch rokoch u "olejárov" odišiel do Buffala, kde strávil ďalších osem sezón a dostal sa s ním do finále play off. Neskôr hral aj za NY Islanders a Pittsburgh Penguins, s ktorým v roku 2009 získal Stanleyho pohár. Zámorskú kariéru ukončil v nasledujúcom ročníku už v drese Bostonu Bruins.

Obávaný útočník odohral počas 14 sezón v základnej časti NHL celkovo 1050 zápasov, v ktorých strelil 363 gólov a pridal 372 asistencií. V 86 stretnutiach play off pridal ďalších 54 bodov (21+33). V rokoch 2000 a 2003 sa zúčastnil na exhibícii hviezd NHL.

Po návrate na Slovensko pôsobil v drese Slovana Bratislava, s ktorým v roku 2012 získal majstrovský titul, predtým sa mu to podarilo počas profiligovej výluky v roku 2005. Vo svojej premiérovej sezóne v KHL 2012/2013 stihol v drese "belasých" odohrať 21 zápasov (7 gólov + 5 asistencií), keď si po zrážke s krajanom Zdenom Chárom z tímu Lev Praha zranil krčnú chrbticu. Po vyše ročnej pauze sa opäť vrátil do kádra Slovana a odohral v KHL 23 duelov s bilanciou deväť gólov a tri asistencie.

Ešte viac ako na klubovej úrovni však žiaril na tej reprezentačnej. V národnom drese sa predstavil 14-krát na majstrovstvách sveta, z toho na 12-tich v najvyššej kategórii a aj na štyroch zimných olympiádach v rade (1994, 2002, 2006, 2010). Osobne bol prítomný aj v Nagane 1998, ale nedočkal sa postupu európskej vetvy národného tímu do hlavného turnaja. Na ZOH v Soči však chýbal pre nevyriešený a medializovaný spor s Chárom. Ako jediný slovenský hokejista je držiteľom všetkých štyroch medailí zo svetových šampionátov, tri ich vybojoval ako kapitán tímu (striebro v roku 2000, zlato v roku 2002 a bronz 2003) a na MS 2012 v Helsinkách bol asistent Cháru.

V príprave na šampionát 2014 v Minsku prekonal rekord legendárneho Jozefa Golonku v počte reprezentačných gólov, keď proti Francúzom zaznamenal 83. a 84. presný zásah. Kariéru nakoniec ukončil na méte 86. Jeho počet štartov za národný tím sa zastavil na čísle 186. Trikrát triumfoval v ankete Zlatý puk, prevzal si aj Zlatú plaketu za šírenie dobrého mena krajiny v zahraničí.

Bohatú kariéru ukončil v utorok 20. mája 2014 po poslednom zápase Slovákov na MS v Minsku. Zhodou okolností sa rovnako ako ďalší legendárny hokejista, nebohý Pavol Demitra, lúčil s aktívnou hráčskou činnosťou po súboji s Dánskom, v ktorom už reprezentácii o nič významné nešlo.

Pri hokeji Šatan zostal aj po skončení športovej kariéry a v roku 2019 oznámil kandidatúru na post prezidenta Slovenského zväzu ľadového hokeja. Podporu mu vyjadril dovtedajší šéf zväzu Martin Kohút a Šatan na volebnom kongrese zdolal Jaromíra Šmátralu. Dostal 229 hlasov delegátov, Šmátrala 99. Nový prezident tak získal 70 percent hlasov. Jedným z jeho cieľov bolo vybudovanie siete regionálnych hokejových akadémií, v ktorých by sa dbalo nielen na výchovu hokejistov, ale aj ich zaradenie do života po hokejovej kariére. V máji 2022 si svoj post obhájil, keď v rámci Kongresu SZĽH v Bratislave zdolal jediného protikandidáta - Ľudovíta Jurinyiho. Získal 232 hlasov, Jurinyi 139. Mandát má Šatan do roku 2026.

V otcových stopách pokračuje aj jeho syn Miroslav. Osemnásťročný útočník bol tento rok v júni najvyššie zo Slovákov vo finálnom preddraftovom rebríčku Centrálneho skautského úradu (CSS). Urastený, 201 cm vysoký center figuroval medzi korčuliarmi pôsobiacimi v Európe na 51. priečke. Miroslav Šatan st. má s manželkou Ingrid ešte aj dcéru Viktóriu.