Detstvo a mladosť prežil Mňačko v Martine, v robotníckom prostredí, ktoré formovalo jeho sociálne cítenie.

Počas 2. svetovej vojny bojoval medzi partizánmi.

V roku 1945 vstúpil do KSČ a v 50-tych rokoch, v období čistiek, patril k prominentným prorežimným novinárom v Rudom práve a Pravde. Neskôr pracoval ako šéfredaktor Kultúrneho života.

„Časom však stratil nielen nadšenie pre komunizmus, priradil sa k jeho kritikom a nekompromisným odporcom, za čo bol perzekvovaný,“ opisuje portál wikipedia.

V roku 1967 odišiel so židovskou manželkou do Izraela. Štátne orgány ČSSR mu zobrali občianstvo, aj titul zaslúžilého umelca, a vylúčili z KSČ. Napriek tomu sa v marci 1968 vrátil.

Po invázii vojsť Varšavskej zmluvy a potlačení Pražskej jari, však opäť emigroval do Rakúska. Jeho meno vygumovali z učebníc literatúry.

Vrátil sa až po Nežnej revolúcii v roku 1989 a vystupoval proti rozdeleniu Československa.

Zomrel 24. februára 1994 v Bratislave. Pochovaný je v obci Lukovištia na Gemeri.

Viac o živote a diele Ladislav Mňačka si prečítate na wikipedii.