Martina, a jej sestra, boli pri vzniku strany Sloboda a Solidarita.
„Keď sme v roku 2009 založili stranu SaS a začali kampaňovať v regiónoch, v malej obci na Záhorí Dojč za nami prišla mladá žena. Bola jednou z prvých vôbec, povedala, že nám strašne fandí a odvtedy sme sa s ňou spoločne s Danielom Krajcerom spriatelili a často stretávali. Spoznal som jej sestry, brata, švagra a celú širšiu rodinu. Jej staršia sestra Tonka, právnička, je jednou z prvých členiek SaS. Do Dojča som kvôli tejto milej rodine chodil často a rád,“ píše Juraj Droba.
Žena mala smolu. Kvôli strachu sa nedokázala odpútať od tyrana.
„Maťa roky žila s tyranom a nedokázala sa, hlavne kvôli strachu z konsekvencií, od neho odpútať. Všetky rady smerovali k tomu, aby šla na políciu a na sociálku. Keď tam však jej sestra Elenka išla miesto nej, ponúkli jej jediné – podať trestné oznámenie. To zo strachu pred ďalším domácim terorom nepodpísala,“ opisuje situáciu Droba.
Pred niekoľkými dňami ju, bohužiaľ, našiel jej 18-ročný syn, zavraždenú. Urobil to práve jej bývalý manžel. A potom si vzal život aj on sám.
„Mieša sa vo mne obrovský smútok a hnev. Nie je to jediný prípad, kedy konanie monštra v ľudskej koži dospelo až k vražde.“
Juraj Droba sa rozhodol využiť skutočnosť, že je verejne známy a upozorniť na tento prípad a problém v širšom kontexte. Je vraj odhodlaný využiť všetky možnosti, ktoré v parlamente, ako zvolený poslanec má, aby štát bral vážne všetky, aj tie najjemnejšie signály a náznaky násilia voči ženám.
„S Maťkou som sa naposledy videl týždeň pred voľbami na káve v Malackách. Spoločná fotka ostala v jej telefóne. Bola tým istým usmiatym slniečkom a doniesla pre môjho Kubka krásne oblečenie pod vianočný stromček. Písali sme si ešte v deň volieb, deň predtým, ako si odišla do neba. Maťka, odpočívaj v pokoji! Bola si úžasná a silná žena a budem si Ťa navždy pamätať s tvojím krásnym dobrosrdečným úsmevom!“ uzavrel Juraj Droba.
Ochranu žien má za úlohu tzv. dohovor rady Európy – Istanbulský dohovor. Ten Slovensko doteraz odmieta ratifikovať.
Základným cieľom Istanbulského dohovoru je „vytvorenie Európy bez násilia na ženách a domáceho násilia" s dôrazom na jasné prepojenia medzi dosiahnutím rodovej rovnosti a odstránením násilia páchaného na ženách. Jeho zámerom je tiež harmonizovať právne normy členských krajín RE a zabezpečiť tak ženám, dievčatám a ďalším skupinám ohrozených násilím užívanie rovnakej úrovne ochrany v celej Európe.
Konzervatívci na Slovensku sú proti. Prečo?
"Odmietavý postoj vyplýva z faktu, že popri ustanoveniach o ochrane pred násilím, ktoré existujúca slovenská legislatíva už obsahuje, sa Istanbulský dohovor pokúša do právneho poriadku SR zaviesť kontroverznú definíciu rodu a implementovať gender ideológiu, ohrozujúcu prirodzený vývin našich detí," uviedlo KDH vo vyhlásení.
Europarlament v tejto súvislosti pripomenul, že každá tretia žena v EÚ (asi 62 miliónov), zažila fyzické alebo sexuálne násilie a viac ako polovica žien (55 percent) v EÚ zažila sexuálne obťažovanie aspoň raz v živote.
Istanbulský dohovor nadobudol platnosť pre Európsku úniu ako organizáciu 1. októbra 2023. Šesť členských krajín EÚ, vrátane Slovenska, ČR, či Maďarska, ho zatiaľ v parlamente neratifikovalo. Podpísal ho však prezident Andrej Kiska.
Uvidíme, ako sa k nemu postavia novozvolení poslanci slovenského parlamentu.
Ďakujeme, že nás čítate. V prípade, že ste našli v článku chybu, napíšte nám na redakcia@sp21.sk
Pre pridávanie komentárov do diskusie sa musíteprihlásiť