Klenot Starej Ľubovne nemôžete prehliadnuť, obklopujú ho pôvabné chalúpky skanzenu. Ochotné sprievodkyne privítajú návštevníkov a radi zodpovedia zvedavé otázky. Hrad je otvorený celoročne a jeho správcovia pravidelne organizujú zaujímavé podujatia pre turistov.

História tu na vás dýcha zo všetkých stien, veď vznik hradu je situovaný do druhej polovice 13. storočia. Od začiatku 14. storočia je hrad kráľovským majetkom a o niekoľko rokov neskôr sa má stať hostiteľom mimoriadnej udalosti.

Zdroj: Facebook/ Ľubovnianske múzeum

Píše sa rok 1412 a na hrade prebieha mierové rokovanie korunovaných hláv. Uhorský panovník Žigmund Luxemburský podpisuje záložnú zmluvu na hrad a trinásť spišských miest, za čo mu poľský kráľ Vladislav II. Jagelovský dáva pôžičku 37 000 kôp pražských grošov.

Na nasledujúcich 360 rokov sa hrad nachádza pod poľskou správou. Pod správu Uhorska sa dostáva až ako dôsledok delenia Poľska, za panovníčky Márie Terézie. Po jeho predaji v 19. storočí sa stav hradu zhoršuje, až sa čiastočne stáva ruinou.

Zdroj: Facebook/ Ľubovnianske múzeum, Ján Kučkovský

História hradu by dokázala napísať knihy, my však toľko priestoru nemáme. Chceli by sme však poukázať na ďalšie dôležité udalosti hradných príbehov. V roku 1553 bol hrad zasiahnutý rozsiahlym požiarom. Najvýraznejšie poškodenia utrpel gotický palác, dá sa predpokladať aj výbuch strelného prachu vo veži, čo iba prispelo k ďalším škodám. Obnova po požiari si vyžiadala aj rekonštrukciu, či novú výstavbu niekoľkých častí hradu.

Za zmienku stojí aj fakt, že v istý čas sa z hradu stalo väzenie pre slovenského dobrodruha a prvého kráľa Madagaskaru, Mórica Beňovského. Väznený bol v hradnej veži, ale podarilo sa mu utiecť.

Zdroj: Facebook/ Ľubovnianske múzeum

V súčasnosti je hrad v správe Ľubovnianskeho múzea. Otázky ohľadom aktuálneho stavu hradu, či jeho vízií do budúcnosti, pre Slovensko SP 21, zodpovedala Otília Barlíková z marketingového oddelenia Ľubovnianskeho múzea.

Ako vyzerá bežná starostlivosť o chod hradu?

• Hrad Ľubovňa je viac ako 700 ročná kultúrna pamiatka, ktorá neustále podlieha zubu času a nepriaznivým poveternostným podmienkam. Našou úlohou je starať sa oňho tak, aby sme ho v dobrom stave zachovali aj pre ďalšie generácie a tiež, aby sme zabezpečili bezpečnosť našich návštevníkov, ktorí ho v hojnom počte navštevujú. Ročne je to viac ako 200 000. Vďaka finančným prostriedkom získaných zo vstupného a podpore nášho zriaďovateľa Prešovského samosprávneho kraja môžeme hrad stále obnovovať. To si vyžaduje kvalitných pracovníkov, ktorí sú pre túto prácu zanietení.

Aká je vízia hradu do budúcna?

• Na hrade Ľubovňa práve prebieha rozsiahla obnova severovýchodnej hradby a tretieho nádvoria. Finančné prostriedky sme získali z programu Obnovme si svoj dom, ktorý spravuje Ministerstvo kultúry SR. Ide o objekt bývalých vojenských kasární zo 17. storočia. Celý projekt predstavuje dobudovanie severovýchodnej steny hradby, rekonštrukciu hradnej studne, sanáciu a odvodnenie 3. a 4. nádvoria hradu Ľubovňa. Po celkovej rekonštrukcii, ktorá by mala byť ukončená v roku 2025, bude na mieste týchto kasární vytvorená prvá archeologická expozícia na hrade Ľubovňa.

Čo najviac fascinuje Vašich návštevníkov?

• Návštevníci oceňujú našu snahu o neustálu rekonštrukciu a obnovu objektov či už hradu alebo skanzenu, ktorý je situovaný pod ním. Expozície sa snažíme neustále renovovať, dopĺňať o rôzne inovatívne interaktívne prvky, sprístupňovať ich aj znevýhodneným skupinám obyvateľstva, organizujeme rôzne kultúrne podujatia, počas celej sezóny sú zabezpečené vystúpenia sokoliarov. Turisti však tiež oceňujú pozitívny prístup, príjemné prostredie a čistotu hradu a skanzenu. V roku 2023 sme podľa hodnotenia používateľov Google Maps získali Zlatý špendlík za najlepšie hodnotenú kultúrnu pamiatku Prešovského samosprávneho kraja.

Aké udalosti sa v najbližšom období na hrade odohrajú?

• Najbližšie pripravujeme pre našich návštevníkov bohatý vianočný program.

Vianoce na hrade Ľubovňa

26.12.2023 | 17.00 Vianočný koncert na hrade Ľubovňa: koncert klasickej hudby v podaní občianskeho združenia ARIOSO v hradnej kaplnke sv. Michala Archanjela.

27.12.2023 | 12:30 a 13:30 Vianoce na gazdovstve Andreja Zamoyského: divadelné predstavenie v podaní Divadla Ramagu zo Spišskej Starej Vsi.

28.12.2023 – 31.12.2023 Vianočné prehliadky na hrade Ľubovňa: vstupy o 10:30, 12:00 a 13:30. V prípade priaznivých snehových podmienok exkluzívna SÁNKOVAČKA na nádvorí hradu Ľubovňa.

1.1.2024 | 16.00 Novoročná sv. omša v hradnej kaplnke

6.1.2024 | 11.00 Bohozjavenie nášho Pána, Boha a Spasiteľa, Ježiša Krista: sv. liturgia v chráme sv. Michala Archanjela v skanzene pod hradom Ľubovňa spojená so svätením vody. Sviatočnú atmosféru doplní spevácka skupina Šambrinci.

Zdroj: Facebook/ Ľubovnianske múzeum

Ľubovniansky hrad nie je chudobný ani na povesti, jedna hovorí aj o jeho vzniku.

Bol vraj hrad, ale drevený. Jeho pán, bohatý ale chamtivý vládca pochodil celý svet a rozhodol sa postaviť hrad z kameňa, aby ho nikto nemohol podpáliť. Povolal majstrov zo všetkých krajín, ale čo za deň postavili to v noci zmizlo, neostala po tom ani stopa.

Majstri poutekali, báli sa temných síl, len hradný pán sa v noci vybral strážiť stavenisko. Prišiel k nemu sám Lucifer a ponúkol sa, že mu postavia hrad akého nie je nikde vo svete, ak im za to upíše svoju dušu.

Chamtivosť zvíťazila a ráno nečakane dorazili akýsi majstri, čo robotu tak rýchlo robili akoby čarovali. Nepokojne spávala hradná pani, aj ich dcéry a synovia, len hradný pán bol konečne spokojný a chválil sa svojím hradom po celom svete.

Desať rokov žil v blahobyte a prebytku, keď tu zrazu prišiel so sprievodom na hrad pekný pán z Talianska, uchádzať sa o jeho najmladšiu dcéru. Hradný pán sa mu prizrel a zbadal, že to nie je človek ale čert. Priznal svoje hriechy manželke a dcére, ktoré tajne pod prestrojením prepašovali na hrad akéhosi mnícha.

Tomu sa hradný pán vyspovedal a urobil tak práve včas, lebo už sa všetci čerti pekla zbiehali jeho hrad búrať. Hrad zostal stáť v celku a polepšený hradný pán si zachránil dcéru aj dušu.

Pri tvorbe článku sme využili informácie z nasledujúcich zdrojov: Povesti o slovenských hradoch 1 (Ján Domasta), Hrady, zámky a kaštiele na Slovensku (Peter Maráky, Daniel Kollár, Janka Oršulová), Výlety po Slovensku s deťmi i bez nich (Eva Obůrková), www.hradlubovna.sk