Poloniny sú najvýchodnejším slovenským národným parkom. Miestom, ktoré spája slovenskú, poľskú a ukrajinskú hranicu je Kremenec – najvyšší bod národného parku. Názov územia je odvodený od typického fenoménu Východných Karpát, kvetnatých horských lúk nad hornou hranicou lesa - polonín. V súčasnosti je to jediné územie na Slovensku, kde žije voľne žijúca populácia zubra hrivnatého.

Na prvom mieste sa umiestnili Karpatské bukové pralesy, ktoré sú zapísané do zoznamu svetového prírodného dedičstva UNESCO

Unikátne staré lesy, ktoré boli v roku 2007 spolu s lokalitou v CHKO Vihorlat a ďalšími 6 komponentmi na Ukrajine zapísané do Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO pod názvom Karpatské bukové pralesy. Cezhraničné dedičstvo sa postupne rozrástlo, dnes je tvorené lokalitami v 18 európskych krajinách pod názvom Staré bukové lesy a pralesy Karpát a iných regiónov Európy. Poloninské pralesy na svetovej úrovni reprezentujú lokality Stužica, Havešová, Rožok a Udava.

Druhé miesto patrí Vodárenskej nádrži Starina a vrchu Gazdoráň

Vodárenská nádrž Starina je svojím objemom 59,8 mil. m3 vody najväčšou vodnou nádržou na pitnú vodu nielen na Slovensku, ale i v strednej Európe. Vybudovaná bola na rieke Cirocha v rokoch 1981-87. Zaberá 240 ha, výška hrádze je 50 m. Pitnou vodou zásobuje viac ako 320 000 obyvateľov. Z dôvodu jej výstavby bolo vysídlených 7 obcí. Názov nesie podľa Stariny, ktorá bola ako jediná zatopená. Nad vodnou hladinou sa týči majestátny vrch Gazdoráň s nádhernými výhľadmi. V roku 2022 bol sprístupnený novou turistickou trasou.

Tretie miesto má Zubor hrivnatý a jeho návrat do voľnej prírody karpatských lesov

V súčasnosti je Národný park Poloniny jediným územím na Slovensku, kde vo voľnej prírode žije zubor hrivnatý – najväčší európsky suchozemský cicavec. Do karpatských lesov vo vysídlenej časti národného parku sa vrátil v roku 2004. V súčasnosti sa v území pohybuje približne 70 jedincov.

Drevené chrámy – unikátne sakrálne stavby sa umiestnili na štvrtom mieste

Jedinečné sakrálne stavby vypovedajúce nielen o duchovnom živote, ale aj o zručnosti a originalite miestnych ľudí. V územnej pôsobnosti národného parku sa zachovali v obciach Jalová, Hrabová Roztoka, Kalná Roztoka, Ruský Potok, Topoľa, Uličské Krivé a Šmigovec. Všetky sú zapísané v Zozname národných kultúrnych pamiatok Slovenska. Najstarší chrám sa nachádza v Topoli, pochádza z II. polovice 17. storočia.

Piate miesto získali Tri studničky – pútnické miesto zjavenia Bohorodičky pri obci Runina

Na tajomnom pútnickom mieste pri dedinke Runina sa údajne v roku 1927 miestnemu chlapcovi zjavila Panna Mária. V blízkosti studničiek bola v roku 2012 vybudovaná kaplnka a neskôr aj zvonica. Lokalita je situovaná v krásnom prostredí pod slovensko-poľským hrebeňom. Tradíciou sa stali púte veriacich na túto lokalitu.

Na šiestom mieste je Ďurkovec s fenoménom poloninských lúk

Ďurkovec s nadmorskou výškou 1188 m n. m. je jedným z najatraktívnejších vrchov v Poloninách. Úžasný panoramatický výhľad na slovenské Poloniny a poľské Bieščady je pre návštevníkov najväčším zážitkom. Pri dobrej viditeľnosti je možné pozorovať aj Vysoké Tatry, ktoré sú vzdialené 160 km.

A záverečné siedme miesto si vyslúžil Kremenec – najvýchodnejšie miesto na Slovensku

Najvyšší bod Národného parku Poloniny s výškou 1210 m n. m. a súčasne aj najvýchodnejší bod Slovenska. Na vrchu je osadený žulový hraničný stĺp, monument v tvare trojbokého hranolu, ktorý je symbolom stretu hraníc troch štátov (Slovensko, Poľsko, Ukrajina). Značená trasa vedúca na Kremenec z obce Nová Sedlica je najstaršou turistickou trasou v Poloninách. Vedie cez Národnú prírodnú rezerváciu Stužica – najväčší slovenský prales.

Päť výhercov získalo hodnotné ceny

Zo všetkých účastníkov hlasovania bolo vylosovaných 5 výhercov, ktorí získali zaujímavé a hodnotné ceny. Výsledky losovania sú zverejnené na stránke organizátora. Všetkým účastníkom, predovšetkým výhercom srdečne blahoželáme!

Pri tvorbe článku sme využili informácie z oficiálneho webu Národného parku Poloniny.