Súkromná základná škola, kde vládnu dobré vzťahy medzi učiteľmi a žiakmi, je snom mnohých rodičov a predovšetkým ich detí. Predstavte si školu, kde si učitelia so žiakmi tykajú, namiesto tried majú svoje „izbičky“ a spoznávať predpísané obsahy učiva sa učia zaujímavo, moderne a interaktívne.

O metódach a formách práce na tejto unikátnej škole rodinného typu nám porozprávala Lucia Pribullová, jej zriaďovateľka, riaditeľka a školská psychologička, ktorá má dobrý prehľad o všetkých deťoch, ktoré tu veľmi rady chodia do školy.

Kedy a ako vznikol nápad zriadiť Veselú školu?

• Ako psychologička som nadobudla skúsenosti na pedagogicko-psychologickej poradni aj priamo na škole. V istom momente som sa však začala cítiť zaseknutá. Mala som pomáhať deťom, ktorých problémy z môjho pohľadu priamo vyplývali z direktívne fungujúceho školského systému, necitlivého prístupu dospelých k deťom, nerešpektovania ich osobnosti a potrieb. To isté som vnímala cez optiku matky dvoch detí. Bola som presvedčená, že to funguje aj inak. Keď som sa však zaujímala o iné možnosti vzdelávania v meste Prešov alebo v jeho okolí, v tom čase, v roku 2015, nebola v meste žiadna možnosť alternatívneho vzdelávania. Preto som sa rozhodla pokúsiť sa zriadiť prvú alternatívnu školu v meste. Oslovila som rodičov z kurzov rodičovstva, ktorým som sa v našom meste niekoľko rokov venovala a postupne sa vytvorila skupina detí, ktoré sa ešte pred otvorením školy začali spolu stretávať. Po náročnom legislatívnom procese sme školu otvorili v septembri 2017 s počtom detí 67 v štyroch ročníkoch - 1., 2., 3. a 6. ročník.

V čom sa Vaša škola líši od bežných základných škôl?

• V našej škole vládne celkovo iná atmosféra. Všetci sa veľmi dobre poznáme a pomáhame si. Všetky deti sú akoby naše spoločné a aj aktivity pre ne chystáme spoločne. Vzťahy v škole sú otvorené a priateľské, deti si s dospelými tykajú. Pracujeme v dlhších 1,5 hodinových časových blokoch a prestávky máme tiež dlhšie. Cez doobedňajšiu prestávku chodievame vonku na dvor a po návrate spolu desiatujeme ovocie a zeleninu, ktoré nám pripravujú naši tínedžeri. Je pre nás dôležité, aby boli naše priestory útulné a pripomínali skôr detské izby. Každé dieťa má svoju skrinku pred triedou a svoj priečinok v triede, kde si necháva svoje veci. Aktovky teda deti do školy nosia len málokedy, aj to skôr len s obľúbenou knihou, hračkou alebo teraz tak populárnymi kartami. Deti si domov len raz v týždni prenášajú týždenné zadania v A4 obale, nakoľko klasické denné domáce úlohy nemáme. Na prvom stupni máme len slovné hodnotenia. Deti nie sú vystavené porovnávaniu, každé sa rozvíja svojím tempom. Snáď najväčšiu výhodu vnímam diferenciáciu a individualizáciu vzdelávania a to hlavne v tých nižších ročníkoch, pretože deti do školy nastupujú na veľmi rozdielnej úrovni vedomostí a zručností. Vytvárajú si podskupiny, v rámci ktorých podávajú svoje najoptimálnejšie výkony v jednotlivých oblastiach. Naopak, deti s pomalším tempom nie sú stresované tým, že nestíhajú tempo ostatných. Učiteľka sa im môže viac venovať, aj prácu na doma šiť dieťaťu na mieru.

Zmenili sa deti za to obdobie, čo škola funguje?

• Naša škola funguje 7. rok. Za ten čas nevnímame, žeby sa deti vo všeobecnosti zmenili. Výchovne si s nimi prechádzame podobnými témami.

Zmenil sa rokmi prístup rodičov k učiteľom a k samotnému vzdelávaniu?

• Naša škola spočiatku svojho fungovania prijala deti z rôznych škôl s rozdielnymi školskými skúsenosťami a ich rodičia mali od našej školy ako alternatívnej rôzne očakávania. Tie vzájomné očakávania pedagógov, rodičov, detí sa kryštalizovali niekoľko rokov. Všetky očakávania rodičov sme samozrejme nedokázali naplniť a odchod ich detí zo školy vnímame ako niečo prirodzené. V súčasnosti však už všetci presne vedia, čo od našej školy očakávať, ako fungujeme, ako pristupujeme k vzdelávaniu, výchove, riešeniu problémov atď. Všetci sme sa zladili a prístup rodičov k učiteľom a vzdelávaniu hodnotím ako veľmi dobrý, až nadštandardný. Rodičia sú nám oporou pri vzdelávaní detí a kvalitné vzdelanie detí je ich silnou hodnotou.

Sú aj na Vašej škole deti s poruchami učenia, správania, alebo pozornosti? Ak áno, ako to s nimi zvládate?

• Na našej škole vzdelávame deti s poruchami učenia, poruchami pozornosti aj deti intelektovo nadané. Tieto deti sú súčasťou bežnej populácie a my sa usilujeme včas identifikovať ich špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby a prispôsobiť im vzdelávanie. S deťmi pracujeme na rozdielnych úrovniach a rešpektujeme ich pracovné tempo aj deficity, či nadanie. Učíme ich, že každý máme svoje silné aj slabé stránky a vyhýbame sa porovnávaniu. Vzájomne si pomáhame, ak niekomu niečo nejde. Dôležitá je úzka spolupráca aj s rodičmi, aby boli inštruovaní, ako pracovať s dieťaťom v domácom prostredí. Úlohy deťom tiež šijeme na mieru.

Na základe čoho si rodičia budúcich prváčikov vyberú práve Vašu školu?

• Myslím, že našu školu si volia rodičia ako alternatívu k veľkým klasickým školám. Predsa len pri jednej triede v ročníku sú vzťahy v škole nastavené inak. Vidia aj výhody vo výrazne vyššom prispôsobení vzdelávania potrebám ich detí. Cenia si pohodu, ktoré dieťa u nás má a bohatý kultúrny a spoločenský program.

Venujete sa aj predškolskej príprave budúcich prvákov a ak áno, akou formou prebieha?

• Každoročne sa venujeme predškolákom od februára až do júna. Stretávajú sa zhruba raz za dva týždne poobede na jeden vyučovací 90 minútový blok. Pripravujeme si týmto spôsobom deti v rôznych oblastiach schopností a vedomostí, aby boli na prvý ročník dobre pripravené a bez väčších tlakov a záťaže zvládali nároky prvého ročníka. Tieto stretnutia majú aj veľký emočný a sociálny význam. Deti sa s prostredím zoznamujú postupne, vytvárajú si postupne kamarátstva, učia sa spolupracovať navzájom aj s nami dospelými. Po letných prázdninách už presne vedia, do čoho idú a tešia sa na kolektív aj na nás dospelých.

Aká je úspešnosť Vašich žiakov čo sa týka prípravy na ďalšie vzdelávanie?

• Zatiaľ nám odišla len jedna skupina deviatakov. Žiakov sme už po rokoch dobre poznali, vedeli sme, čo ich baví, aké sú ich silné a slabé stránky. Tvorili veľmi rôznorodú skupinu. Boli medzi nimi študijné typy, umelecké duše aj manuálne zdatní. Rozhodli sa pre školy, na ktoré aj boli prijatí. Považujeme za kľúčové pre tínedžera, aby sa dobre poznal a vykonať to správne rozhodnutie do svojej profesnej budúcnosti. Aby študoval to, k čomu má vzťah a kde môže využiť svoje silné stránky.

Aké výzvy Vás čakajú ešte v tomto školskom roku?

• Po jarných prázdninách sa tešíme na spoločné korčuľovanie. Pripravujeme na testovanie 9 našich deviatakov a po ňom ich čaká 2-dňový výlet spojený s pozorovaním nočnej oblohy. Tretiaci a štvrtáci sa v máji chystajú do Tatier do školy v prírode. Predškolská príprava s našimi najmenšími sa už rozbehla a bude pokračovať do júna. Naši štvrtáci a piataci sú zapojení do projektu MyMachine, v ktorom budú pokračovať. Chystáme ešte nejaké vystúpenia pre rodičov, koncoročné výlety, koncoročný piknik. Ešte je toho veľa, čo chceme do konca roka stihnúť.

Pokiaľ ide o Vašu školu, podarilo sa vám naplniť to, kvôli čomu ste ju zakladali?

• Určite áno. Teším sa, že sa škole darí. Že sa nám podarilo vybudovať silnú komunitu, ktorú spája nadšenie pre vzdelávanie detí. Ako psychologička vnímam, že sa deťom dobre darí, sú v škole šťastné a dobre prospievajú. A tiež som spokojná ako matka, že aj moje vlastné deti boli vzdelávané humanistickým a rešpektujúcim prístupom a mohli na škole stráviť pekné obdobie.