Jeho poloha podčiarkuje jeho jedinečnosť a robí ho jedným z najpôvabnejších hradov našej krajiny. Rozsiahly hradný areál, rozdelený na dolný, stredný a horný hrad, je svedkom storočí, ktoré sa vpísali do každého kameňa vežičiek a palácov.

Prvá zmienka o Oravskom hrade pochádza z roku 1267, kedy ho uhorský kráľ Belo IV. získal od šľachtica Mika z rodu Balašovcov výmenou za iné majetky. Oravské panstvo, tak ako mnohé ďalšie jeho doby, padlo do nenásytných rúk Matúša Čáka Trenčianskeho, no neskôr prešiel pod kráľovskú správu.

Zdroj: Oravské múzeum P. O. Hviezdoslava

Vojenskú a hospodársku významnosť hradu dodávala aj jeho strategická poloha. Dohliadal totiž na dôležitú obchodnú cestu, ktorá viedla z Poľska. Hrad prešiel mnohými rukami, jeho majitelia v priebehu rokov posilňovali múry jeho hradieb a zvyšovali obranyschopnosť pevnosti, ktorú dobudovávali a prestavovali.

Keď sa Orava stala samostatnou župou, Oravský hrad bol symbolom jej moci a sídlom župana. Do tejto časti histórie sa podpísal Stibor zo Stiboríc a jeho synovia, Mikuláš Balický či Peter Komorovský.

Komorovský sa nechválne preslávil zradou kráľa Mateja Korvína, po ktorej mu hrad odstúpil za osemtisíc zlatých. Existujú však povesti, podľa ktorých si Komorovský v čase svojho panovania len tak pre zábavu dal priviesť do hradu dievčinu, ktorú jeho drábi odvliekli rovno od oltára. Nevesta ho pri obrane udrela do hlavy, na čo sa ju on rozhodol zbičovať na nádvorí. Keď však napriahol ruku aby ju udrel, trafil ho blesk a mŕtvy padol na zem.

Zdroj: www.oravskemuzeum.sk

Keď sa v roku 1474 Oravský hrad dostal pod ochranné krídla kráľa Mateja Korvína, dočkal sa rozsiahlej prestavby a rozšírenia komplexu. O pár rokov neskôr kráľ daroval hrad synovi Jánovi, po ktorého smrti prešiel do vlastníctva Jána Zápoľského.

Ďalšia kapitola modernizácie hradu sa začala písať v 16. storočí, kedy bola pevnosť v rukách kastelána Jána z Dubovca. Toto storočie však začalo písať aj príbeh jedných z najznámejších majiteľov hradu – Thurzovcov.

František Thurzo, ktorý v roku 1556 získal Oravský hrad do zálohu, začal s veľkolepými prestavbami celého sídla. Do tvrdej skaly dal vyhĺbiť hlbokú studňu, ktorá dala námet jednej z mnohých povestí.

Zdroj: Facebook/ Oravský hrad / Orava Castle

Hovorilo sa, že Františkova dcéra Žofia našla zaľúbenie v jednom z kopáčov, ktorý na studni neúnavne pracoval. Od otca sa však dozvedela, že studňa bude zároveň aj únikovou chodbou. Hneď vedela, že kopáči, znalí tohto tajomstva, živí z hradu nikdy neodídu a medzi nimi zahynie aj jej vyvolený. Vystríhala ich a oni, keď narazili na vodu, z hradu do jedného ušli.

Zmizla ale aj Žofia, a jej zúfalý otec nevedel či utiekla, alebo sa utopila v studni. Nočné mory o milovanej dcére ho neprestávali mátať a ťažký údel, ktorý mu v ďalších rokoch nadelil život, ho napokon dohnal k šialenstvu. Smrť ho vraj našla v nekonečnom blúznení a ukrutných bolestiach. V roku 1585 sa správy majetkov ujal jeho syn Juraj.

Zdroj: www.oravskemuzeum.sk

„Juraj Thurzo za svoju vernosť prejavenú Habsburgovcom počas Pätnásťročnej vojny medzi Habsburskou monarchiou a Osmanskou ríšou a povstania grófa Štefana Bocskaya získal grófsky titul, dedičné postavenie Oravského župana a vlastníctvo Oravského hradu a panstva,“ uvádza Oravské múzeum na svojej webovej stránke. V roku 1609 sa gróf Juraj Thurzo stal uhorským palatínom.

Po smrti Thurzu i jeho syna Imricha prevzala správu Oravského panstva na svoje plecia grófka Alžbeta Czoborová, vdova po Jurajovi Thurzovi. Jej svedomité ruky sa o hrad neúnavne starali až do smrti, no bdieť nad ním vraj nikdy neprestala. Viacerí by odprisahali, že starostlivú paniu vídajú aj dnes. Má sa po nociach prechádzať sieňami a dozerať na svoj milovaný hrad.

Zdroj: Facebook/ Oravský hrad / Orava Castle

Po Alžbetinej smrti sa dediči rozhodli vytvoriť spoločnosť, takzvaný komposesorát, na ktorého čele bol direktor s právomocou zemepána.

Jeden z direktorov sa však zaplietol do protihabsburského sprisahania a Oravský hrad padol do rúk habsburskej armáde. Podiel na Oravskom komposesoráte pripadol štátu. V 17. a neskôr aj v 18. storočí sa hradu dočasne zmocnil aj oddiel kurucov, ale napokon ho znova obsadila cisárska armáda.

Zdroj: Facebook/ Oravský hrad / Orava Castle

Najťažšou skúškou hrad prešiel v roku 1800, kedy ho zasiahol ničivý požiar. Direktor komposesorátu, gróf František Zichy v snahe odvrátil jeho zánik začal s obnovou hradu. Od roku 1868 je hrad prístupný verejnosti a bolo v ňom vytvorené múzeum.

Svetové vojny poznačili plánovaný priebeh rekonštrukcií. V roku 1945 bol Oravský komposesorát zrušený a neskôr sa hrad stal sídlom Oravského vlastivedného múzea. To odštartovalo aj jeho celkovú rekonštrukciu, ktorá sa skončila v roku 1977. Dnes v priestoroch hradu sídli Oravské múzeum, ktoré svojich návštevníkov láka na viaceré expozície.

Zdroj: www.oravskemuzeum.sk

Otázky o bežnom chode hradu, ale aj o jeho víziách do budúcna pre redakciu SP21 zodpovedala PaedDr. Mária Jagnešáková, riaditeľka Oravského múzea.

Ako vyzerá bežná starostlivosť o chod hradu? Koľko ľudí si vyžaduje?

• Bežný deň na hrade je plný pracovných činností, ktoré vykonávajú pracovníci Oravského múzea. Tieto činnosti sa realizujú celoročne, s menšími odchýlkami v zimnom a letnom období.

Oravský hrad je celodenne strážený zamestnancom strážnej služby, ktorý denne ráno odomyká a večer uzamyká jeho expozície. Dôležitou súčasťou tejto činnosti je predovšetkým kontrola jednotlivých miestností expozícií a exponátov v nich inštalovaných. Ide o kontrolu vitrín, osvetlenia, prípadne, či nedošlo k poškodeniu interiéru expozícií (stien, portálov, dreveného obloženia).

Zdroj: www.oravskemuzeum.sk

V prípade zistenia poškodenia sa informácia dostáva k správcovi Oravského hradu, ktorý problém rieši za pomoci údržbárov (oprava svetiel, poškodenie uzamykania okien, oprava zámkov a tak ďalej), prípadne, ak by došlo k poškodeniu exponátov, spolupracuje s odbornými pracovníkmi - reštaurátorom, konzervátorom, ale tiež s historikmi, etnológom, archeológom, prírodovedným pracovníkom, ktorí spravujú daný zbierkový predmet – exponát.

Zároveň ráno prichádzajú upratovačky, ktoré vykonávajú čistenie expozičných priestorov celého hradu, technických miestností a jeho exteriérových častí – Veľká terasa, Hlavné nádvorie, Stredné nádvorie, prístupové schodiská a terasy. Okrem zametania ide o umývanie podláh, vysávanie prechodových kobercov, v prípade potreby prečistenie vitrín a vystaveného nábytku.

Zdroj: www.oravskemuzeum.sk

Počas zimných mesiacov je Oravský hrad prístupný pre návštevníkov v obmedzenom režime, vzhľadom na poveternostné podmienky, ktoré tu na Orave vedia byť skutočne ťažké.

V prípade denného sneženia je nutnosťou odhrnúť sneh a vytvoriť pre návštevníkov prístupové cesty nielen od pokladne pod hradom až ku samotnému hradu, taktiež i v jeho areáli: na nádvoriach a schodiskách, zrealizovať ich posypanie, čím sa zabezpečuje bezpečnosť pre návštevníkov. Zároveň je potrebné odhŕňať sneh i v okolí jednotlivých budov, ich stien, aby sa zabránilo vlhnutiu.

V letných mesiacoch sa súčasťou bežných každodenných prác stáva i starostlivosť o návštevníkov, ktorí v hojnom počte prichádzajú obdivovať mohutnosť a krásu Oravského hradu a jeho rôznorodé hradné expozície.

Zdroj: www.oravskemuzeum.sk

Vstupy do expozícií Oravského hradu sa realizujú buď v prítomnosti lektora skupinovo, teda s lektorským výkladom, alebo si návštevníci môžu prejsť expozíciami samostatne a vyberajú si z troch možností prehliadky. Súčasťou bežného dňa sú pokladníčky a lektori. Okrem kúpy vstupenky do expozícií Oravského hradu pokladníčky informujú návštevníkov o možnostiach výberu návštevníckych okruhov a o možnostiach využitia audioguide. Lektori (aj v zimných mesiacoch) preberú kľúče a rozídu sa na určené stanovištia, na ktorých sa starajú o plynulosť prehliadky, ale aj poskytujú informácie k histórii Oravského hradu.

Súčasťou bežného dňa je kontrola klimatických podmienok depozitárnych priestorov, ktorú vykonávajú odborní pracovníci, kontrola klimatických podmienok expozícií Thurzovho paláca, v ktorých sa nachádzajú inštalované najvzácnejšie zbierkové predmety z múzejného fondu a tiež pôvodné renesančné maľby.

V prípade, že sa v areáli Oravského hradu pripravuje konkrétne podujatie, je potrebné postaviť stánky, realizovať kulisy scénok na jednotlivých stanovištiach v expozíciách hradu, čo majú na starosti pracovníci Oddelenia marketingu a údržbári. Podujatia sa pripravujú vopred a ich termíny sú zverejnené na web stránke Oravského múzea. V najvyššej turistickej sezóne je do práce zapojených okolo 35 - 40 osôb.

Zdroj: Oravské múzeum P. O. Hviezdoslava

Aká je vízia hradu do budúcnosti?

• Oravský hrad je národná kultúrna pamiatka, ktorá si vyžaduje neustálu pravidelnú údržbu. Má 27 objektov, o ktoré je nutné sa starať a chrániť ich. V súčasnosti prebiehajú obnovy dolného hradu. Obnovená je už Prvá hradná brána, Archívna veža a priľahlý múr, Východná bašta, budova bývalej Fary a celý Thurzov palác.

Pripravujeme obnovu Hradobného múru medzi Prvou a Druhou bránou, podali sme cezhraničný projekt na obnovu objektu Druhej hradnej brány, padacieho mosta, Filagórie, prvej etapy expozície prírody a čakáme na vyhodnotenie projektu a plánujeme ďalšie obnovy: Hlavného nádvoria, podchodu Južného bastiónu, interiéra poschodia Administratívneho traktu, ktorý bude slúžiť ako zázemie pre marketing, reštaurovanie východnej časti Korvínovho paláca, kde sa už zrealizovali pamiatkové výskumy, obnovu interiéra Východnej bašty a 2. nadzemného podlažia Západnej bašty a jej fasády.

Každej obnove predchádzajú pamiatkové výskumy, a preto Oravské múzeum už plánuje ďalšie, a to objektu v strednej časti hradu – Korvínovho paláca. Nezabúdame ani na reštaurovanie a konzervovanie zbierkových predmetov zo zbierkového fondu múzea.

Zdroj: www.oravskemuzeum.sk

Čo najviac fascinuje vašich návštevníkov?

• Návštevníci vítajú možnosť samostatnej prehliadky expozícií Oravského hradu, pretože im to umožňuje zvoliť si svoje vlastné tempo a vypočuť si lektorský text cez aplikáciu audioguide, ktorá je prístupná v šiestich jazykoch. Sú aj návštevníci, ktorí vítajú skupinovú prehliadku a uprednostňujú priamy kontakt so sprievodcom.

Návštevníci prejavujú záujem skoro o všetko. Zaujímajú sa o celkovú históriu Oravského hradu, ale tiež o zbierkové predmety, ktoré sa nachádzajú v expozíciách.

Fascinujú ich renesančné maľby na 1. a 2. nadzemnom podlaží Thurzovho paláca, páči sa im Expozícia Klenotnice Oravského hradu, kde sa nachádzajú vzácne zbierkové predmety z fondu Oravského múzea - súbory zreštaurovaných historických odevov z hrobky v hradnej kaplnke, ktoré súvisia s Jurajom a Imrichom Thurzom a rodinou Henkel, ale tiež vzácny zlatý snubný prsteň z obdobia renesancie.

Zdroj: www.oravskemuzeum.sk

Skvostom je Kaplnka sv. Michala v ktorej sa nachádza vzácny organ a tiež renesančné obrazy: posmrtný portrét Alžbety Czoborovej a posmrtný obraz Juraja Thurza.

Návštevníkov zaujíma aj proces reštaurovania a obnovy objektov, kladú rôzne otázky typu, prečo je farebnosť reštaurovaných objektov taká a podobne. Turistom sa páčia nádherné výhľady z najvyššej časti Oravského hradu – Citadely na široké okolie a panorámu. Pre detského návštevníka je zaujímavou súčasťou prehliadky zbroj a zbrane, expozícia Mediatéky s figurínami hercov z rôznych filmov, natočených na Oravskom hrade.

Najčastejšou otázkou návštevníkov je i to, kedy bude sprístupnená najvyššia časť Oravského hradu a balkón na Citadele, to sú miesta, ktoré všetkých lákajú.

Zdroj: Juraj Bednárik, Oravské múzeum

Aké udalosti sa v najbližšom období na hrade odohrajú?

• Na Oravskom hrade sa počas najbližších dní uskutoční hneď niekoľko podujatí. 18. augusta prebehne takzvané „Putovanie za remeslom.“ Augustové nedeľné popoludnie bude patriť dobovým remeselníkom, ktorí predvedú svoje remeslá. Predstavia sa krajčír, rezbár, drotár, hrnčiar. Návštevníci si vyskúšajú výrobu krúžkovej zbroje, súčasťou programu budú aj sokoliarske vystúpenia, dobové tance a dobová módna prehliadka. Deti si budú môcť remeslá vyskúšať a dostanú odmenu.

Dňa 25. augusta sa na hlavnom nádvorí Oravského hradu predstaví divadlo Babadlo so svojou rozprávkou „ Ako sova líške bájky čítala“.

Dňa 28. augusta sa uskutoční Draculovská kvapka krvi. Je to už 3.ročník, kedy môžu návštevníci a naši pracovníci múzea, ktorým to zdravotný stav dovoľuje, darovať krv. Pozývame aj ostatných, aby prišli darovať krv pre tých, ktorí to potrebujú.

December je už tradične venovaný najmladším návštevníkom Oravského hradu a ich stretnutiu s Mikulášom. Tento rok Mikuláš príde už 1. decembra a pre deti je pripravená rozprávková cesta hradom a na záver stretnutie s Mikulášom a jeho družinou.

Zdroj: Facebook/ Oravský hrad / Orava Castle

Chcete zažiť dobrodružstvo? Oravský hrad je ideálnym miestom pre vás. Jeho tajomné chodby a majestátne siene vám pošepkajú príbehy, o ktorých ste ani nesnívali.

Pri tvorbe článku sme využili informácie z nasledujúcich zdrojov: Hrady, zámky a kaštiele na Slovensku (Peter Maráky, Daniel Kollár, Janka Oršulová), www.oravskemuzeum.sk