Zmenilo sa to v októbri 1927, kedy v Spojených štátoch amerických prehovorili prvýkrát hrdinovia z filmového plátna. O necelé dva roky neskôr sa tak stalo v Československu. V utorok 13. augusta uplynie od tejto udalosti 95 rokov.

Najprv šok a hrobové ticho, vzápätí búrlivé ovácie a nadšenie - diváci boli doslova očarení. Asi tak by sa dala opísať atmosféra, ktorá panovala večer 6. októbra 1927 na Broadwayi pri premietaní hudobnej drámy Jazz Singer (Jazzový spevák) produkčnej spoločnosti Warner Brothers. Prvé slová zo strieborného plátna zneli: "Say, Ma, listen to this..." ("Mami, vypočuj si toto...") a vyslovila ich muzikálová hviezda Al Jolson. Od tohto momentu to už neboli len titulky s dialógmi, ale skutočný ľudský hlas.

Do Československa doputoval zvukový film v roku 1929. Nárok na prvenstvo si robia dve mestá - Praha a Ústí nad Labem. Filmoví historici potvrdzujú, že film v Československu prvýkrát skutočne "prehovoril" 26. apríla 1929 v kine Alhambra v Ústí nad Labem.

Ako vôbec prvý občan Československa sa prihovoril z plátna divákom továrnik Georg Schicht, majiteľ firmy, ktorej "mydlo s Jelenem" sa vyrába dodnes. Premietanie však nesúviselo ani tak s umením, ale skôr sa spájalo s reklamou a obchodom, pretože továrnik sa vo zvukovo nafilmovanom prejave zameral na vyzdvihnutie zvukového filmu ako reklamného média.

Možno teda povedať, že premietanie prvého, hraného zvukového filmu sa uskutočnilo až o necelé štyri mesiace neskôr. Stalo sa tak 13. augusta 1929, keď diváci v pražskom kine Lucerna mohli vzhliadnuť viac ako dve hodiny trvajúci americký muzikál Loď komediantov (Show Boat). Išlo o prvú filmovú verziu rovnomenného románu americkej spisovateľky Edny Ferberovej, za ktorou bol režisér Harry A. Pollard.

Zvukový film si rýchlo razil cestu a postupne ovládol kiná na celom svete. Napríklad, zatiaľ čo v roku 1928 bolo v USA 500 zvukových kín a asi 20 000 nemých, koncom roku 1929 ich počet vzrástol už na takmer šesť tisíc.

Po premiére prvého hraného zvukového filmu v Československu v kine Lucerna v polovičke augusta 1929 mohli diváci nasledujúci rok zájsť v Prahe už do ôsmich zvukových kín. V Československu boli všetky kiná definitívne ozvučené a vybavené zvukovou aparatúrou až v roku 1938.