Narodil sa v roku 1954 v Šuranoch, malom meste ležiacim medzi Nitrou a Novými Zámkami. Kariéru odštartoval v Družstevníku Bešeňov, odkiaľ sa dostal do veľkého futbalu. V roku 1970 odišiel do Interu Bratislava a napokon sa stal legendou klubu. V žlto-čiernom drese pôsobil 12 rokov. Nekompromisný obranca sa päťkrát ocitol v najlepšej jedenástke roka (1977-1981), v roku 1978 bol dokonca druhý za Zdenkom Nehodom.

Po ukončení štúdií na právnickej fakulte hral rok ako vojak v Dukle Praha. V tomto klube hral v sezóne 1978/1979. Potom pôsobil štyri sezóny v belgickom Racing Jet Brusel a profesionálnu hráčsku kariéru ukončil v roku 1988. V období 1989 až 1991 bol hrajúcim trénerom rakúskeho klubu SV Sieghartskirchen.

ČSSR reprezentoval v 52 zápasoch. Na ME 1980 sa zaslúžil o bronz, je aj účastník MS 1982. Ako jeden z mála Slovákov hral aj proti Diegovi Maradonovi a to dokonca dvakrát a zakaždým v Argentíne. Československo v roku 1980 v prípravnom zápase pred 80–tisíc divákmi v Buenos Aires prehralo 0:1. O dva roky neskôr v Mar del Plata uhralo bezgólovú remízu.

Titul majstra Európy v roku 1976 Barmošovi ušiel, futbalista totiž stál pred odletom do Belehradu pred veľkou dilemou. Najprv sa nedostal do nominácie Československa na záverečný turnaj, no následne ho dodatočne povolali priamo do dejiska šampionátu. Rozhodol sa však, že dá prednosť škole a zostane doma, keďže mal už dohodnutý harmonogram a termíny skúšok.

Štúdium napokon úspešne ukončil a dokonca si spravil aj doktorát. Právo ho po kariére istý čas aj živilo. Pol roka pracoval v právnickej kancelárii a tiež ako právny referent vo Fonde národného majetku. Potom sa však nadobro vrátil k futbalu ako tréner a funkcionár.

V úlohe trénera bol ako asistent Jozefa Jankecha v A-mužstve Slovenska a pôsobil aj ako hlavný tréner SR do 21 rokov v rokoch 2007-2008. Predtým na klubovej úrovni trénoval Žilinu (2000–2002) a obľúbený Inter (2004–2005).

V roku 2009 sa Inter dostal do problémov a musel predať licenciu na najvyššiu súťaž do Senice. V tom istom období vznikol aj Inter Bratislava o.z. Málokto veril v novú éru klubu, ktorý už nemohol pôsobiť v areáli na Pasienkoch. "Bolo to pre mňa obrovské sklamanie. Dlhoročný partner Slovnaft nechal Inter napospas a bez peňazí sa fungovať nedá. Neviem, či sa Inter predajom licencie bezprostredne po návrate do najvyššej súťaže nezapísal aj do Guinnessovej knihy rekordov, pretože radosť z postupu razom vystriedali neskutočné starosti, ktoré súviseli s úplným rozložením tohto klubu na prach. Som presvedčený, že to bol plánovaný proces, ako sa dostať k pozemkom, na ktorých Inter v tom čase sídlil," povedal Barmoš v relácii tablet.tv.

Podpora de facto neexistujúceho klubu sa zháňala ťažko, a len zanietenosť pár ľudí, kde bol aj Barmoš, ho napokon zachránila. V súčasnosti pôsobí Inter v 3. lige skupiny západ a od roku 2010 je Barmoš prezidentom klubu.

Na galavečeri Futbalista roka 2021 ho vedenie Slovenského futbalového zväzu zaradilo do Siene slávy slovenského futbalu. V ďakovnej reči nezabudol na svoj milovaný Inter: "Cítim to ako ocenenie mojej dlhoročnej aktívnej práce. Do Siene slávy som vstúpil vďaka tomu, čo som dokázal na zelených trávnikoch najmä ako hráč. Už odmalička bol môj zámer nakuknúť do veľkého futbalu a následne odovzdať skúsenosti mladším generáciám. V každom prípade som rád, že keď som počas kariéry dostal šancu, tak som sa jej chytil a už som ju nepustil. Takýto moment uvedenia do Siene slávy je aj momentom, kedy sa človek obzrie späť. Mal som to šťastie, že som mal skvelých trénerov a tak isto aj spoluhráčov. Musím ale poznamenať, nech už sa na to pozerám akokoľvek, že je to pre mňa veľká pocta. Rovnako chcem ešte upriamiť pozornosť aj na fakt, že moje zaradenie iba potvrdzuje obrovskú históriu a kvalitnú prácu žlto-čierneho klubu z Bratislavy. Inter vždy zohrával veľkú rolu v československom a slovenskom futbale."