TASR o tom informovala hovorkyňa SAV Monika Tináková.

"Pri pokračovaní prác, ktoré započali počas uplynulých sezón, dokopali hrobovú jamu veľkého hyksóskeho hrobu, objaveného už v roku 2012," priblížila Tináková. Nebožtík mal východne od svojej tehlovej hrobky pochovaného osla. "Mohli ho k hrobu uložiť niekedy medzi 18. až 16. storočím pred Kristom. Nález pochovaného osla zaradil Tell el-Retábí medzi významné pohrebiská z Druhého prechodného obdobia, ako napríklad Tell el-Dabaa, či Tell el-Kua, kde sa tiež našiel tento typ hrobov," vysvetlil Jozef Hudec z Ústavu orientalistiky SAV.

Výprava našla neďaleko hrobu somára aj dve kostry hovädzieho dobytka, ktoré pravdepodobne pochádzajú tiež z Druhého prechodného obdobia. "Zostáva otázne, či na lokalite, alebo v širšej oblasti zúrila infekcia, prípadne či mali vtedajší obyvatelia nejaké iné, možno rituálne, dôvody pre svoje konanie. Prekvapením sezóny bol podľa egyptológov malý detský hrob v tehlovej komôrke, blízko hrobu so somárom," priblížila hovorkyňa.

Odborníci skúmali aj obranné konštrukcie zo záveru Novej ríše, z 12. storočia pred Kristom. Získali tiež poznatky o zániku pevnosti faraóna Ramesseho III. "Na povrchu rozpadnutého zvyšku hradby faraónovej pevnosti bol objavený amulet hadieho božstva menom Nehebkau, z Neskorej doby, čiže 664 až 332 pred Kristom," doplnil Hudec.

Výskum priekopy, na okraj ktorej slovenskí odborníci narazili už v roku 2023, ukázal, že jej vrstvy nad úrovňou súčasnej spodnej vody sú z Neskorej až Ptolemaiovskej doby. "Našiel sa napríklad črep z gréckej vínnej amfory s pečaťou AITO, pravdepodobne z ostrova Rodos," špecifikovala Tináková. Výskumy objavili aj podobnosti medzi chrámom Ramessa III v luxorskom Medinet Habu a pevnosťou na Tell el-Retábí.

Slovenská časť poľsko-slovenskej egyptologickej misie vyrazila na štrnástu sezónu v septembri. Počas štyroch týždňov sa pri multidisciplinárnom výskume na severovýchode Egypta vystriedal šestnásťčlenný tím.